Zdá sa, že vojna je vyhratá a dosahovať pôvodne ambiciózne ciele stanovené Komisiou pre OZE bude malina. Táto zima však naznačila, že zvyšovanie podielov obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny bude ešte dlhá a hlavne drahá cesta, naviac s nejasným dopadom na celkovú produkciu uhlíka.

Napríklad poobede 12. decembra dodávali do siete všetky nemecké veterné a solárne zdroje len 3% aktuálneho odberu. Mimoriadne nízka produkcia z týchto zdrojov pretrvávala vďaka kombinácii bezvetria a silnej hmly po niekoľko týždňov, práve v čase vysokého dopytu kvôli mrazom. Fosílne zdroje museli „fučať“ naplno.


Celkovo obnoviteľné zdroje dodali v roku 2016 zhruba 30% spotreby elektrickej energie v Nemecku. Ak by chceli OZE teoreticky pokryť celú spotrebu, musel by sa ich inštalovaný výkon oproti dnešku viac ako strojnásobiť, aj to za predpokladu, že spotreba neporastie. Nemecká „Energiewende“ stála už viac ako 150 miliárd eur. V najbližších 8 rokoch by mala stáť ďalších 370 miliárd eur, 25 000 eur na jednu štvorčlennú domácnosť. Nemecký ekonóm Heiner Flassbeck spočítal, že ak by sa v takom prípade zopakovalo počasie tejto zimy, tieto zdroje by dokázali dodávať len 20% aktuálneho odberu. Štyri pätiny by museli dodávať plynové a uhoľné elektrárne (jadro sa postupne odstavuje) alebo by sa elektrina musela doviesť z krajín, ktoré neobľúbené jadro ešte nezakázali. Čím väčšie výkyvy vo výrobe, tým väčšia musí byť záloha.

Aby toho nebolo málo, uhoľné elektrárne ako záložné zdroje budú postupne legislatívne vytláčané z trhu, čo si bude vyžadovať budovanie nových záložných elektrární. A čo pohľad na emisie, ktoré sú vlastne tým pradôvodom pre celú Energiewende? Od roku 2009 sú emisie z výroby elektriny prakticky nemenné.


Pôvodne vyšlo na: INESS