Jedna z prvých vecí, ktoré som musel zariadiť, bol dodávateľ. Bez akéhokoľvek dlhého rozmýšľania som mal vybrané. Bol to Koh-I-Noor. V Česku najznámejšia a najobľúbenejšia firma, a úprimne, žiadnu inú som nepoznal.

Ako ale kontaktovať takú firmu? Zdvihol som telefón, vygooglil som si web Koh-I- Noor a zavolal som na helpdesk. Avšak trošku ma sklamalo, že v telefónnom automate nebola voľba: „Chcete s nami robiť biznis? Stlačte trojku." Ja som fakt dúfal, že to bude tak jednoduché. Nebolo a po asi polhodine prepájania som to vzdal. Vedel som však, že existuje obchodný zástupca, ktorý má na starosti určitú oblasť. Bolo tam aj číslo, a tak som zavolal. Vymyslel som si príbeh o tom, že číslo na neho som dostal od niekoho z Koh-I-NOOR, akože tam o mňa vedia. Rozhovor netrval dlho a dohodli sme si stretnutie.

Od tejto chvíle som bol značne nesvoj, pretože sa vyskytlo veľa otázok, na ktoré som nepoznal odpoveď. Tá, ktorá ma trápila najviac bola, kto bude platiť. Ja som vyvolal schôdzku, však som bol potenciálny zákazník Koh-I-NOOR, tak by si ma mali predchádzať nie? Nie?!?! Zase som teda použil Google, lenže to bolo päťdesiat na päťdesiat. Tak som sa pýtal rodičov. Asi nikoho neprekvapí, že jeden bol pre a jeden proti plateniu s celkom pádnymi argumentmi. Mimochodom obaja sa pri tom asi dve hodiny hádali. Ďalšou dôležitou otázkou bolo, čo všetko a v akej cenovej relácii môžem žiadať? Mali by sme mať cenovo vyrovnanú útratu?

Prišla streda popoludnie a pracovné stretnutie. Viac než zo stretnutia a dôležitých informácií z nej, som bol vystresovaný z business etiky. Vzal som jedálny lístok do trasúcich sa rúk. Mal som vymyslené, že nechám prvého vybrať pána z Koh-I-NOOR. Vybral si presso. Chvíľku som sa zamyslel ... „No, tak ja si dám mätový čaj." Pán sa na mňa uznanlivo pozrel a ja som si vydýchol.

To, čo prebehlo na stretnutí, nie je pre tento prípad dôležité, ale dodnes tovar od tejto českobudejovickej firmy odoberáme. Prišla však chvíľa, ktorej som sa najviac obával. Čas platenia a ja som zase cítil neistotu. Čašník s peňaženkou sa klasicky opýtal: „dokopy alebo zvlášť?" Napätie sa dalo v tejto chvíli krájať, a ja som vydesene pozeral striedavo na peňaženku, pána z Koh-I-NOOR a čašníka. Asi... či mi jeden z nich neporadí. Moja tvár bol asi veľmi zúfalá, pretože sa po chvíľke trápneho ticha ozvalo: „Ja to za pána Pučalíka zaplatím, on je predsa len študent, a asi ešte nevie, ako to chodí." Bolo mi síce celkom trápne, ale dohodli sme sa na veľmi dobrých podmienkach, ktoré vykompenzovali môj pocit trápnosti.

A výsledok tohto zážitku? Je úplne jedno, či si na prvom stretnutí s novým dodávateľom, investorom, spolupracovníkom a podobne dáte pohárik vody a alebo raňajky (aj ja som to na jednom stretnutí urobil). Vo chvíli, keď si s tým druhým človekom budete sympatickí, budete cítiť, že spolupráca niekam vedie a niečo prinesie, a obzvlášť, ak od vás druhá strana nič moc neočakáva, ponúknite sa, že ho pozvete. Väčšinou bude veľmi milo prekvapený a vzťah medzi vami sa prehĺbi.

Zdroj: www.smetrendy.sk