Chcete ako žiadateľ čerpať dotácie z fondov EÚ? Z nenávratného finančného príspevku si môžete financovať rôzne zámery, napríklad nákup technológie, výstavbu, obstaranie tovarov, ale aj kultúrne podujatia či vzdelávacie aktivity. Viac o aktuálnych možnostiach čerpania dotácií i o tom, ako byť v tomto procese úspešný, prezrádza v rozhovore Ján Hámorík, riaditeľ spoločnosti Gemini Group, s.r.o..

Ktoré informačné zdroje má záujemca o dotáciu sledovať, aby nepremeškal výzvu vhodnú pre svoj zámer?
Problematika čerpania dotácií je na Slovensku, bohužiaľ, stále informačne roztrieštená. I keď sa situácia v tejto oblasti vyvíja pozitívnym smerom, potenciálny záujemca o dotáciu nemá k dispozícii jednotný informačný zdroj, ktorý by v reálnom čase poskytoval komplexné informácie o dotáciách. Relatívne kvalitný informačný systém predstavuje národný webový portál www.itms2014.sk. Ten umožňuje získať informácie o aktuálnych alebo pripravovaných výzvach, schválených a neschválených projektoch alebo získať poznatky týkajúce sa prípravy a predloženia projektu. Jeho nevýhodou je práve posledná časť týkajúca sa vzdelávania a usmerňovania potenciálnych žiadateľov.

Nie je pre laického čitateľa portál príliš odborný?
Áno, záujemca často na základe dostupných informácií nedokáže pre seba identifikovať vhodnú výzvu a posunúť sa vo svojom zámere ďalej. Aj z toho dôvodu sme sa s kolegami zo spoločnosti Gemini Group rozhodli pred pár rokmi priniesť na trh unikátny špecializovaný on-line časopis výlučne o dotáciách s názvom GRANT. V ňom sa môžu čitatelia dozvedieť nielen metodické informácie a aktuality, ale taktiež získať cenné informácie, ako si pripraviť kvalitný projekt či ako úspešne schválený projekt implementovať. Taktiež si záujemcovia môžu prečítať veľa analýz k výzvam, ktoré im oficiálna metodická príručka neposkytne, alebo zaujímavé rozhovory s odborníkmi či úspešnými prijímateľmi dotácií.

Základný rozdiel medzi čerpaním úveru a čerpaním dotácie je jasný – zatiaľ čo úver musím vrátiť aj s úrokmi, dotácia predstavuje nenávratnú formu financovania. Na aké ďalšie podstatné rozdiely medzi čerpaním úveru a čerpaním dotácie je potrebné sa pripraviť?
Máte pravdu, kľúčový rozdiel je, že dotácia je nenávratná. I keď to v praxi často nie je celkom pravda. V slovenských reáliách mnoho žiadateľov pre určité pochybenia, najmä týkajúce sa verejného obstarávania, muselo dotáciu alebo jej časť vracať späť štátu. Práve táto „návratnosť“ nenávratnej dotácie je dôležitá z hľadiska prípravy na jej čerpanie. Aby ste ju nemuseli niekedy v budúcnosti vracať, je dobré byť pripravení.

Na čo by mal záujemca prihliadať v tomto prípade? Aké kroky odporúčate realizovať?
Ako prvú vec odporúčam žiadať o dotáciu na určitý zámer iba vtedy, ak ho chcem a naozaj potrebujem realizovať. Dotácia mi k realizácii iba dopomôže. Neodporúčam postup, ktorý je na Slovensku bežným zvykom, a to, že si zámer vymyslím, lebo sa ponúka možnosť čerpania zaujímavej dotácie. Ďalej odporúčam mať pripraveného kvalitného žiadateľa o dotáciu – či už som firma, obec, škola, alebo občianske združenie. Kvalitu žiadateľa myslím najmä z hľadiska dobrej finančnej bonity, personálnych kapacít, skúseností a, samozrejme, je dôležité nemať žiadne nedoplatky voči finančným inštitúciám. Na to, aby som čerpal nenávratné finančné príspevky, potrebujem vlastné financie. Dvojnásobne to platí pri súkromných žiadateľoch, u ktorých je dotácia preplatená refundačne. To znamená, že najprv si musím celý zámer financovať z vlastných zdrojov a až následne dostanem preplatenú dotáciu v určitej výške.

Ak prípravou projektu poverí žiadateľ subjekt špecializujúci sa na tvorbu projektov, ktoré úlohy zostanú v jeho réžii?
Toto je častá dilema potenciálneho žiadateľa. Musí sa správne rozhodnúť, či si projekt spracovať a podať svojpomocne alebo prostredníctvom externej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na tento typ projektov. Každá forma má svoje výhody a nevýhody. Externá firma nepozná dostatočne situáciu v danom podniku alebo v obci, preto nie je možné spracovať kvalitný projekt bez účasti interných zamestnancov žiadateľa. Projekty sú však často vyradené na základe malej formálnej chyby, ktorú človek bez skúseností môže ľahko urobiť. Expert venujúci sa výlučne tejto problematike by chybu spraviť nemal.

Čo v prípade, ak sa niekto rozhodne spracovať projekt internou formou?
Interné spracovanie projektu má taktiež svoje výhody, najmä zo stránky dôkladnej informovanosti o firme, obci a zámere. Záverečné rozhodnutie, či ísť internou alebo externou formou, teda musí nakoniec spraviť majiteľ, riaditeľ firmy alebo starosta, respektíve primátor. Určite však odporúčam, aby bol v tíme spracovateľov aspoň jeden člen s projektovou expertízou a skúsenosťou s EÚ projektmi. Na trhu sa konečne začala objavovať odborná literatúra, ktorej cieľom je pripraviť žiadateľa na úspešné čerpanie dotácie. Užitočnou knižkou je napríklad „Príručka projektového manažéra so zameraním na dotácie“, ktorú pred časom vydala naša spoločnosť Gemini Group. Je možné ju dostať v mnohých kamenných alebo on-line kníhkupectvách. Zozbierali a vložili sme do nej viac ako 10-ročné praktické skúsenosti s tvorbou a implementáciou projektov, preto si myslím, že ak bude čitateľ dôsledne postupovať podľa nej, mal by byť schopný vypracovať kvalitný EÚ projekt.

Koľko času prejde odo dňa, keď je projekt predložený na posúdenie poskytovateľovi dotácie, až do dňa, keď sa žiadateľ môže pustiť do realizácie projektu? Treba čakať s realizáciou projektu až do jeho schválenia?
Dĺžka medzi predložením projektu a jeho realizáciou, ako aj možnosť začať s realizáciou, závisí od konkrétneho operačného programu, výzvy a charakteru žiadateľa. Sú výzvy, kde čakáme na vyhodnotenie už vyše roka a, naopak, sú výzvy, kde sa to stihne aj do troch mesiacov. Spravidla možnosť začať s projektom pred jeho formálnym schválením majú žiadatelia zo súkromného sektora. Samozrejme, za predpokladu, že pred začiatkom realizácie aktivít majú ukončené verejné obstarávanie na predmet projektu v súlade so zákonom a pravidlami danej výzvy.

V médiách sú dotácie často spájané s rôznymi negatívnymi príkladmi z praxe, čo vo verejnosti vbudzuje skôr averziu voči tejto téme. Aké sú teda argumenty „za“ – prečo sa zapojiť do procesu žiadania o dotáciu?
Áno, súhlasím. Dôvod je však jednoduchý a často rovnaký ako v iných hospodárskych či sociálnych sférach života. Médiá v praxi viac zaujímajú škandály a kauzy než pozitívne príklady z praxe. Pravdepodobne to súvisí s tým, čo ľudí zaujíma a aké témy v médiách vyhľadávajú. Bohužiaľ, ľudia sa z médií len veľmi málo dozvedia, koľko pozitívneho „eurofondy“ priniesli, koľko verejných investícií by sa bez nich nezrealizovalo, koľkým firmám tento typ investície zachránil existenciu alebo ich značne posunul vpred.
Čo odporúčate subjektom, ktoré sa chystajú o dotáciu požiadať po prvýkrát alebo po predchádzajúcej negatívnej skúsenosti?
Odporúčam to určite skúsiť a byť pripravený, najmä finančne a personálne. Žiadateľom, ktorí majú negatívne skúsenosti, radím, aby svoju negatívnu skúsenosť využili vo svoj prospech, nedostatky odstránili a pokúsili sa dotáciu získať opätovne.

Aktuálne možnosti pre slovenských žiadateľov o dotácie
Súkromní žiadatelia:
• Aktuálnych alebo pripravovaných dotačných výziev, ktoré by mali byť vyhlásené v krátkej dobe, je viacero. Týka sa to tak súkromných žiadateľov, ako aj verejných.
• Slovenské firmy majú hneď niekoľko možností, ako podporiť svoje podnikanie. Ide najmä o výzvy z Operačného programu Výskum a inovácie. Ich možné financovanie možno rozdeliť na niekoľko oblastí.
• Najviac využívanou možnosťou sú dotácie na nákup výrobných technológií a príslušného softvéru. Táto príležitosť je pre firmy aktuálna aj v súčasnosti až v rámci dvoch výziev.
• Okrem toho môžu firmy čerpať dotácie na realizáciu výskumných alebo vývojových aktivít. Momentálne je vyhlásených až päť výziev, ktoré sú rozdelené do rôznych hospodárskych oblastí.
• Zaujímavou možnosťou pre výrobné podniky sú dotácie na rekonštrukciu výrobných hál a administratívnych budov. V súčasnosti je vyhlásená jedna výzva a druhá, ešte väčšia, sa chystá.
• Z hľadiska objemu financií je zaujímavý „bruselský“ program Horizon 2020. V rámci neho môžu malé a stredné podniky získať dotácie až do výšky niekoľkých miliónov eur na rozličné inovatívne projekty v oblasti výskumu, vývoja alebo komercializácie inovatívnych produktov a služieb. Oprávnené sú takmer všetky sektory, samozrejme, sú preferované určité oblasti, ako životné prostredie, IT alebo zdravotníctvo.

Verejní žiadatelia:
• Čo sa týka dotačných možností pre verejný sektor, najmä pre mestá a obce, je to ešte pestrejšie. Zaujímavé výzvy sú vyhlásené z Operačného programu Kvalita životného prostredia.
• Ide napríklad o projekty na odvádzanie a využitie dažďovej vody, projekty na vybudovanie protipovodňových opatrení, projekty zamerané na odpadové hospodárstvo, budovanie a vybavenie zberných dvorov, projekty zamerané na prepájanie biokoridorov alebo realizáciu informačných aktivít s cieľom budovania environmentálneho povedomia.
• Okrem toho zaujímavé možnosti ponúka Integrovaný regionálny operačný program, ktorý má vyhlásené výzvy zamerané na budovanie alebo rekonštrukciu materských škôl a zariadení na komunitnej úrovni, ako sú napríklad komunitné centrá alebo zariadenia pre seniorov.
• Vhodnú príležitosť pre slovenské mestá a obce, najmä tie, ktoré sú súčasťou Atlasu rómskych komunít, ponúka Operačný program Ľudské zdroje. Aktuálne je vyhlásená výzva na odstraňovanie nelegálnych skládok, budovanie zberných dvorov a výzva zameraná na vybudovanie a rekonštrukciu materských škôl. V krátkom čase sa chystajú výzvy na budovanie miestnych komunikácií a na prestupné bývanie.
• Zaujímavú výzvu plánuje aj Program rozvoja vidieka, ktorá bude zameraná taktiež na budovanie miestnych komunikácií pre obce do 1 000 obyvateľov.

Časté chyby na strane žiadateľa o dotáciu:
• Neraz ide o rôzne malé formálne pochybenia, ktoré spôsobia vyradenie projektu. Spravidla sú to nedostatky v rámci zabezpečovania rôznych príloh do projektu.
• Občas sa stane, že žiadateľ aj napriek dostatočnému času na prípravu nestihne zabezpečiť všetky povinné prílohy včas alebo v požadovanej kvalite. Ide najmä o prílohy vydávané inými inštitúciami, ktoré je potrebné začať vybavovať v dostatočnom časovom predstihu. Tiež o stavebné povolenia, stanoviská posudzovania vplyvov na životné prostredie, potvrdenia o nedoplatkoch a podobne.
• Inou zásadnou chybou je, že žiadatelia sa zapájajú do výziev, na ktoré nemajú oprávnenie. Stáva sa to, ak si nedostatočne naštudujú podmienky v príručke alebo iných súvisiacich materiáloch. Následne sú prekvapení, ak sú vylúčení z hodnotenia hneď po úvodnej formálnej kontrole.

Časté chyby na strane prijímateľa dotácie:
• Keď už má prijímateľ projekt schválený, najzásadnejšou chybou je pochybenie v rámci verejného obstarávania.
• Nedostatky v tejto fáze projektového cyklu sú najčastejším dôvodom, prečo musí prijímateľ dotáciu alebo jej časť vracať späť štátu. Na obranu takýchto prijímateľov však uvádzam, že mnohé prípady, keď sa dotácia musela vracať, boli viac ako diskutabilné a sporné.
• Vyskytujú sa i pochybenia na strane riadiaceho orgánu. Tie by som rozdelil taktiež na dva okruhy. Prvý sa týka schvaľovania projektov a druhý ich implementácie.
• Čo sa prvej etapy týka, častým problémom je zdĺhavý proces schvaľovania projektov, respektíve nedodržiavanie termínov. Problémové je aj rozporuplné hodnotenie projektov a subjektívne vyhodnocovanie niektorých hodnotiacich kritérií, s ktorými sa mnoho neúspešných žiadateľov nevie stotožniť. V mnohým prípadoch oprávnene.
• Vo fáze implementácie schválených projektov ide o časté nezmyselné krátenie dotácií pre drobné formálne nedostatky medzi schváleným a zrealizovaným projektom, pričom – ako už bolo spomenuté – časový rozdiel medzi týmito etapami môže byť aj jeden až dva roky. Existencia určitých nesúladov je teda legitímna.
Zdroj: Gemini Group, s.r.o.

Profil manažéra:
Ján Hámorník vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a marketingovú komunikáciu v Trnave. Získal aj medzinárodný manažérsky titul MBA. Je zakladateľom medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Gemini Group, ktorá pomáha firmám, obciam, mestám a tretiemu sektoru získavať dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, štátnych, medzinárodných a bruselských grantových schém. Projektom zo štrukturálnych fondov EÚ sa venuje už vyše 11 rokov. Počas svojej kariéry si prešiel všetkými fázami projektového cyklu.