Žiadatelia sú od počiatku celého procesu zavaľovaní množstvom nezmyselných, nelogických požiadaviek, ktoré do štandardných postupov, požadovaných úniou, dopĺňajú riadiace orgány jednotlivých programov na Slovensku. Sľuby o zjednodušení administratívy, o eliminovaní politických záujmov či o presadení dvojkolového hodnotenia, keď všetky potrebné dokumenty bude predkladať až úspešný žiadateľ, ostali na papieri. Sme v polovici programového obdobia 2014-2020, a z eurofondov sme doteraz nevyčerpali ani 5 percent. Hoci platí výnimka N+3, teda povolenie čerpať prostriedky až do roku 2023, trápenie s fondami ostane už raz prevždy slovenskou európskou hanbou číslo jeden.
Vidiek to má ťažké
Jeden príklad za všetky je Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 – 2020, na ktorý bolo vyčlenených takmer 200 miliónov eur. Podmienkou pre uchádzanie sa o peniaze z tohto programu bolo vytvorenie takzvaných Miestnych akčných skupín (MAS). Miestne akčné skupiny sú verejno-súkromné partnerstvá, v ktorých majú svoje zastúpenie miestne komunity, podnikatelia, verejná správa, poľnohospodárske a lesnícke subjekty, mladí ľudia a iní dôležití aktéri na miestnej úrovni. Vznikajú ako neformálne partnerstvo subjektov verejného a súkromného sektora, ktoré pôsobia v území za účelom aktívne prispieť k miestnemu rozvoju. Cieľom tohto opatrenia bolo nedrobiť prostriedky z fondov na malé projekty pre jednu obec, ale podporiť väčšie projekty, pozdvihujúce sociálnu, ekonomickú a kultúrnu úroveň celého regiónu.
