Predstavte si takúto situáciu: dostanete program porady a zoznam jej účastníkov. Keďže svojich kolegov poznáte, dokážete si predstaviť , kto sa k čomu vyjadrí, ako to povie, kto sa sústredí na fakty, kto sa s kým najskôr poháda, kto sa určite stiahne do úzadia atď. Skúsme sa pozrieť na priebeh jednej takejto porady. Niečo sa nepodarilo, stroj po montáži u zákazníka nefunguje. Projektový tím sedí spolu na porade a začne sa vyvíjať takáto diskusia:
Šéf R&D: „Naše testy prebehli absolútne bez porúch. Takže porucha musela vzniknúť pri preprave.“
Logistika: „Vylúčené. Ešte sme sa vás pýtali, aké dopravné zaistenie máme pri doprave použiť. Presne sme dodržali vaše zadania. Tu mám aj potvrdený kontrolný zoznam kontrolóra. Vedúci, pozrite sa sám. Preprava stroja prebehla bezchybne, ale čo sa stalo pri montáži, neviem povedať.“
Montáž: „Stroj opustil montáž v bezchybnom stave. Myslíte si, že by sme si nevšimli, že stroj má poruchu? My sme však vždy konštrukciu upozorňovali na to – je to už v protokole z 1. apríla, že stroj nie je dimenzovaný na trvalé zaťaženie.“
Konštrukcia: „To čo má znamenať? Kvôli trvalému zaťaženiu sme predsa...“
Projektový tím takto problém nevyrieši: točí sa stále v kruhu a jeho účastníci spolu rozohrali hru. Hru, ktorá sa príznačne volá „Súdna sieň“. Pretože tak ako na súde, aj tu ide o vinu, dôkazy, neústupčivosť a odsúdenie, ale nie o riešenie problému.
