Ako objasňuje advokátka Jitka Hasíková, v oblasti podnikania sa zvyčajne objavujú majetkové trestné činy. Takými sú napríklad podvod, úverový podvod, sprenevera, poškodzovanie veriteľa. „Pomerne často sa objavujú aj hospodárske trestné činy, a to najmä v oblasti daní. Riešenými skutkovými podstatami sú skrátenie dane a poistného, neodvedenie daní a poistného, daňový podvod alebo nezaplatenie dane a poistného.“
Neznalosť zákona neospravedlňuje...
Príčiny takejto trestnej činnosti sú podľa advokátky rôzne. Svoje korene môžu mať tak v povahe podnikateľa, ako aj v jeho neschopnosti zvládnuť pomerne náročné daňové a odvodové zaťaženie. „Rovnako významnú úlohu pri týchto skutkových podstatách môže zohrávať podnikateľské prostredie, ktoré vytvorí pravidlá ťažko zlučiteľné so zákonom. Mám na mysli neplatenie faktúr, získavanie zákaziek za provízie, ktoré prekračujú únosnú mieru, korupcia, množstvo byrokratických obmedzení a nariadení, za nedodržanie ktorých sú podnikateľom udeľované sankcie skracujúce ich zisky,“ spresňuje Jitka Hasíková. Príčinou môže byť, samozrejme, aj obyčajná ľudská chamtivosť. Vzhľadom na to, že slovenská legislatíva sa veľmi rýchlo mení, je podľa advokátky neprehľadná a pre ľudí bez právneho vzdelania často nezrozumiteľná a nejednoznačná, považuje za jedno z najväčších rizík neznalosť, ktorá neospravedlňuje.
Obhajoba závisí od individuálnej situácie
Cesta k obhajobe sa odvíja vždy od individuálnych podkladov. Obhajoba v majetkových a daňových veciach je podľa Jitky Hasíkovej mnohokrát úplne odlišná už v samotnom základe dokazovania. „Neexistuje návod na konštantnú obhajobu pri daňových trestných činoch, ani pri majetkových veciach. Pri daňových veciach je však vždy potrebné skontrolovať priebeh daňovej kontroly a jej súlad so zákonom.“ Následne treba skontrolovať správnosť právnej kvalifikácie, vyhodnotiť napríklad existenciu úmyslu skrátiť daň alebo poistné, neodviesť daň alebo nezaplatiť daň, správnosť procesných postupov a podobne. Pokiaľ sa napríklad zistí, že podnikateľ nebol schopný splniť si daňové povinnosti kvôli finančným problémom, nejde o trestný čin pre absenciu úmyselného zavinenia.
Ako ďalej advokátka spresňuje, pri majetkových trestných činoch je obhajoba daná vždy konkrétnymi okolnosťami spáchaného skutku, osobou páchateľa, jeho pohnútkou a motívom. „Aj pri týchto skutkových podstatách je potrebné prekontrolovať správnosť procesných postupov, zákonnosť získaných dôkazov, opodstatnenosť vzneseného obvinenia z pohľadu vymedzenej skutkovej vety, rozsah dokazovania, jeho relevantnosť a podobne.“ Kritérií je skutočne veľmi veľa a je zložité ich zovšeobecniť.
Manažéri nie sú žiadnou výnimkou
Možnému trestnému stíhaniu sa nemusia vyhnúť ani manažéri firiem. „V určitých prípadoch sa môže manažér dopustiť spáchania trestného činu napríklad ako spolupáchateľ s konateľom spoločnosti alebo účtovníčkou. Mohlo by ísť napríklad o trestný čin úverového podvodu, keď títo vo vzájomnej spolupráci zabezpečia a predložia peňažnému ústavu podklady s nepravdivými údajmi. Uvedú inštitúciu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru,“ prezrádza Jitka Hasíková. V praxi sa vyskytujú prípady riešené vo vzťahu k spolupáchateľom pri daňových podvodoch. Reťaz obvinených môže byť zložená tak z konateľa, ako aj z manažéra, účtovníčky, obchodného partnera a podobne.
Malý živnostník či konateľ firmy? Zákon platí pre všetkých
Zaujíma vás, či sa posudzujú trestné činy pri právnickej a fyzickej podnikajúcej osobe rovnako? Prijatím zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bola prelomená desaťročia zaužívaná zásada individuálnej trestnej zodpovednosti. Tá podľa advokátky znamenala, že páchateľom trestného činu je ten, kto čin spáchal sám. V súčasnosti možno potrestať nielen fyzickú osobu – živnostníka, ak tento spáchal trestný čin pri svojom podnikaní, ale aj konateľa právnickej osoby, ktorý daný čin spáchal pri výkone svojej funkcie. „V týchto prípadoch je zachovaný princíp individuálnej zodpovednosti a uplatňuje sa rovnako pri obidvoch. Navyše pri určitých deliktoch je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť aj voči právnickej osobe. Odlišnosť je výrazná najmä v sankciách, ktoré sa ukladajú fyzickým osobám a právnickým osobám,“ konštatuje Jitka Hasíková.
Ako živnostník musíte byť trestne bezúhonný
Pokiaľ by ste sa dostali do takejto situácie, ale ešte by ste neboli právoplatne odsúdený, môžete ďalej podnikať, nakoľko treba vychádzať zo zásady prezumpcie neviny. „Ak by ste však boli ako živnostník právoplatne odsúdený za majetkový trestný čin (napríklad krádež, sprenevera, nevyplatenie mzdy a odstupného), hospodársky trestný čin (napríklad zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, nepovolená výroba liehu) alebo za úmyselný trestný čin, ktorý súvisí s vaším podnikaním, podnikať nemôžete,“ tvrdí advokátka. Dôvod je jasný – nespĺňate podmienku bezúhonnosti. Živnostenský úrad si to overuje ešte pred udelením živnostenského oprávnenia, a to výpisom z registra trestov. Pokiaľ ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, podmienku bezúhonnosti musí splniť nielen konateľ firmy, ale aj prípadný prokurista.
Ak by ste boli napríklad odsúdený za trestný čin skrátenia či neodvedenia dane a poistného, súd vám môže zakázať činnosť v hornej polovici trestnej sadzby od jedného do desať rokov. Tiež vám môže uložiť aj zákaz činnosti pri výkone vašej funkcie člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku a podobne. Veľa sa hovorí aj o trestnej zodpovednosti pri zadávaní alebo realizácii verejných či štátnych zákaziek. Je teda zákon rovnako spravodlivý pre všetkých, napríklad pri podvodoch firmy v pár desiatkach tisíc eur, alebo v miliónoch? „Zákon je rovnaký pre všetkých, nie vo vzťahu k všetkým sa vždy spravodlivo aplikuje,“ uzatvára advokátka.
