Uvedená téma sprevádzala aj program Medzinárodného veľtrhu elektrotechniky, elektroniky, automatizácie, komunikácie a zabezpečenia AMPER na výstavisku v Brne.

Každé mesto, dedina či región majú byť príjemným miestom na život, čím sa zvyšuje jeho atraktivita pre bývanie a podnikanie, následne aj jeho ekonomická úroveň. Tam, kde sa dobre žije, tam sa tiež dobre býva, podniká a navyše sa platia aj aj dane. Koncept smart city má podľa Jakuba Slavíka, manažérskeho konzultanta zo spoločnosti Consulting Services a odborného redaktora portálov preelektrotechniky.cz a smartcityvpraxi.cz dve úrovne: strategickú a implementačnú. „Strategická úroveň predstavuje strategický dokument, kde si mesto, obec alebo región ujasnia, kde sú teraz a kam by sa chceli do budúcna dostať pomocou moderných technológií. Implementačná úroveň potom predstavuje konkrétne projekty zavádzania a využívania takýchto technológií v nadväznosti na zvolenú stratégiu,“ tvrdí Slavík.

Zelenú infraštruktúru treba rozvíjať

Moderné technológie nie sú v smart city „veľkými hračkami pre dospelých“, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii. „Takéto technológie možno, pochopiteľne, nakupovať a zavádzať aj úplne chaoticky a plytvať pritom verejnými peniazmi a trpezlivosťou občanov, čo sa tiež často deje. ‚Smart prístup znamená využívať ich systematicky a cieľavedome,“ podotýka Slavík. Mesto (obec alebo región), ktoré takto pristupuje k svojmu rozvoju, je šikovným mestom, či už si tak samo hovorí, alebo nie. Neoddeliteľnou súčasťou smart city je popri moderných technológiách tiež jeho premyslene rozvíjaná zelená infraštruktúra, potrebná pre všetko živé – chytré mesto je zelené mesto.

Príklady pozitívnych miest motivujú

Ako ďalej konzultant pre podporu konceptu smart city podotýka, najväčší dojem na neho urobilo stretnutie s predstaviteľmi mesta Nitra. „Tam rozvíjajú koncept uvážlivo a v prvom rade s ohľadom na záujmy občanov, nie teda ako obyčajnú ‚hurá akciu‘ nadšencov pre technické inovácie vo vedení mesta.“ Pokiaľ ide o moderné technológie, zážitkom pre neho bolo autonómny elektrický minibus, fungujúci bez vodiča v bežnej prevádzke v bavorskom Bad Birnbachu. Nešlo tam o „smart“ kolotočovú atrakciu, ale o rozvojový projekt nemeckých železníc, ktoré chceli za pomoci revolučnej dopravy zlepšovať dostupnosť stanice a vlakov. V podobnom duchu sa tieto dopravné systémy rozvíjajú aj inde vo svete. Stále však platí, že smart city nie sú len pekné heslá, ale mali by v prvom rade slúžiť ľuďom a systematicky mesto rozvíjať.

Rozvojová stratégia miest a obcí

Dôležité je, aby mesto či obec dokázali vytvoriť dôkladnú rozvojovú stratégiu. Tá má identifikovať súčasné i budúce problémy a výzvy, ktoré treba riešiť. Tiež je nutné určiť, kto to zabezpečí, kde sa na to vezmú peniaze a kedy k tomu dôjde. „Na tomto základe je potrebné pripraviť a realizovať konkrétne rozvojové projekty. Napríklad rekonštrukciu a zefektívnenie verejného svetlenia, zavádzanie inteligentných parkovacích systémov alebo nasadenie elektrobusov vo verejnej doprave,“ spresňuje Slavík.

Najťažšie pre manažment miest a obcí pri budovaní smart city je podľa Miloslava Juríka, predsedu Smart Cities klubu, nedostatok financií, avšak nielen to. „Často chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí sa v tejto problematike orientujú – veď udržiavať krok s rýchlym rozvojom technológií majú často problém aj veľké súkromné firmy. Väčšina miest na Slovensku patrí do kategórie malých miest a mnohé z už vyvinutých a otestovaných smart cities riešení, ktoré ponúkajú veľké spoločnosti, sú pre nich finančne nedostupné. Tu vidíme priestor pre menšie inovatívne slovenské firmy,“ objasňuje Jurík.

Náročnejšia koordinácia aktivít na Slovensku

Slovensko má oproti Česku zložitejšiu situáciu, pokiaľ ide o podporu konceptu smart city na vládnej úrovni. „V Česku existuje jedno ministerstvo pre miestny rozvoj, ktoré má vo svojej gescii aj rozvoj smart city a jednu oficiálnu metodiku. Na Slovensku sa zavádzanie smart city rozdelené na dve úrovne. Na strategickej je v gescii rezortu dopravy a výstavby, na implementačnej úrovni v gescii rezortu hospodárstva,“ konštatuje manažérsky konzultant. Obidva rezorty majú podľa Slavíka svoje dokumenty, na základe ktorých riešia rozvoj miest po svojej línii. Je to náročnejšie na koordináciu, avšak schodné. „Príliš veľa hráčov na poli smart city je napokon problémom celej Európskej únie. Máme tu množstvo rôznych programov, projektov a inštitúcií, ktoré s rozvojom smart city nejako súvisia, a radový smrteľník sa v tej spleti ľahko stratí.“

Priemysel 4.0 predstavuje aktuálnu výzvu

Na veľtrhu AMPER účastníkov podľa Jakuba Slavíka na každom kroku sprevádzali dve zaklínadlá: Priemysel 4.0 a smart city. „Rad technologických spoločností, doteraz fungujúcich predovšetkým v odvetví priemyselnej automatizácie, teraz expanduje do odvetvia verejných služieb v rámci konceptu smart city. Tým spoločným menovateľom je najmä internet vecí, teda jednoducho identifikácia vecí a sledovanie ich pohybu po internete,“ objasňuje nám. Ďalej je tu spoločenský tlak na znižovanie ekologickej záťaže v mestskom živote, pričom odpoveďou naň sú nové technológie pre energetiku a mestskú mobilitu, najmä elektrickú dopravu v najširšom slova zmysle.

Inšpirácie z cudziny – dôraz na komunitný život

Vedeli ste napríklad, že top „smart“ mestami na svete sú Singapur, Londýn a Barcelona, teda veľké metropoly? Aj pre náš trh to môže predstavovať zaujímavý zdroj inšpirácie, najmä pri pohľade na všeobecné princípy, ako je dôraz na komunitný život, žiaduce prepojenie moderných technológií a rozmanitých partnerstiev pri ich zavádzaní. „Našim (slovenským i českým pomerom) sú možno bližšie škandinávske smart cities, ako je Oslo alebo Stavanger, kde má mesto predsa len ‚ľudskejší‘ rozmer. Napríklad v Oslo chcú zaviesť bezemisnú zónu v centre. K tomu je však okrem iného potrebné dostať deti z rodičovských vozidiel späť na bicykle. Vo výchove a motivácii pritom pomáhajú aj rozmanité ‚chytré‘ informačné technológie,“ tvrdí manažérsky konzultant. V Česku sú vďačným zdrojom skúseností smart regióny Vrchlabí a Písek.

Internet vecí v službách miest

V tuzemských smart city projektoch sa objavujú aj najnovšie IT technológie. „Pravým hitom sezóny je uplatnenie internetu vecí v službách miest. Či už sú to napríklad inteligentné parkovacie systémy, chytré verejné osvetlenie, alebo napríklad racionalizácia zvozu komunálneho odpadu,“ uzatvára Jakub Slavík. Informačné technológie stále viac uľahčujú tiež používanie verejnej dopravy, od vyhľadania nadväzujúcich spojov v cestovných poriadkoch po jednoduché platenie – je to nevyhnutné, aby sa verejná doprava stala rovnocennou alternatívou k doprave individuálnej. Významné sú aj rôzne riešenia pre komunikáciu vedenia miest a obcí s občanmi. V neposlednom rade pomáhajú moderné technológie zefektívniť prevádzku v energetike a doprave vďaka vzdialenej správe a prediktívnej údržbe zariadenia.

Príklady slovenských miest, ktoré napredujú v budovaní smart city:

  • Mesto Žiar nad Hronom zaujalo na konferencii Slovensko na ceste k smart cities komplexným prístupom k téme. Najďalej sú najmä v oblasti odpadového hospodárstva.
  • Smart riešenia súvisiace s elektromobilitou prezentovalo mesto Šaľa.
  • Poprad sa venuje problematike energetickej efektívnosti.
  • Mesto Kežmarok bolo jedno z prvých miest, ktoré schválilo koncepciu smart city a postupne ju realizuje.
  • Aktívne sa touto problematikou zaoberá mesto Nitra, v ktorom rozbehli bike sharing. Dobré skúsenosti majú aj s nasadením senzorov v rámci smart manažmentu odpadov. Zrealizovali sa tam viaceré aktivity, napríklad zdieľané bicykle, osviežovače vzduchu, wi-fi lavičky, spustili rezervačný systém športoviska cez internet.
  • S rastúcim záujmom o túto tému rastie aj počet miest, ktoré sa rozhodli ísť cestou budovania inteligentného mesta. Je dôležité, aby tieto mestá spolupracovali a zdieľali získané poznatky a skúsenosti.

Zdroj: Smart Cities klub, na fotografii Smart City - Nitra pod Zoborom