Od januára 2018 platí viacero zmien v oblasti daní z príjmov. Ktoré z nich považujete za najzávažnejšie pre firmy a prečo?

Najdramatickejšou zmenou pre firmy je obrat vo firemných reorganizáciách, ktoré sa budú povinne zdaňovať. To považujem za krok zlým smerom. Naopak, k tým pozitívnym zmenám radím oslobodenie od zdanenia pri predaji firemných podielov a zavedenie indexu daňovej a colnej spoľahlivosti. Škoda nevyužitej príležitosti v snahe pritiahnuť na Slovensko výskum a vývoj, čiže aktivity firiem s vysokou pridanou hodnotou.

Vláda po troch rokoch znovu umožňuje uplatniť vyšší superodpočet, a to 100 % z nákladov na výskum a vývoj za uplynulé zdaňovacie obdobie. Pomôže to v praxi?
Slovensko síce zvyšuje superodpočet z 25 na 100 percent nákladov na výskum a vývoj a zavádza patent box, avšak nezmenilo nič na problematickom zverejňovaní informácií o konkrétnych aktivitách vo vede a výskume, ktoré firmy považujú najmä z pohľadu konkurencieschopnosti za citlivé informácie. V praxi preto očakávam, že tieto zmeny prinesú len malý efekt. Celkovo zavádza Slovensko neúmerne veľký počet zmien v oblasti daní a odvodov, a preto dúfam, že výrazne uberie plyn a trúfne si zavádzať zásadné reformy, ktoré nevyhnutne potrebuje.

Spomínate dramatickú zmenu v podnikových reorganizáciách, ktorá výrazne zhorší atraktivitu Slovenska pre investorov. O čo vlastne ide?

Daňovo neutrálna firemná reorganizácia je absolútnym základom prístupu štátov EÚ k firmám. Slovenské zmeny tento štandard porušili. Ak to zjednoduším, tam, kde Nemecko a Rakúsko vidia účtovnú hodnotu, naša krajina už vidí potenciálny zisk a chce ho dopredu zdaniť. Pritom existuje množstvo legitímnych dôvodov na spájanie a rozdeľovanie firiem, čo nemajú za cieľ obchádzanie daňových povinností. Ak teraz Slovensko plošne uvalí na všetky reorganizácie daň, strelí sa takpovediac do nohy, pretože ako jediný štát v regióne naviaže reorganizáciu na daňový zisk, čo môže odradiť firmy od podnikania na Slovensku.

V minulosti sa firmy často sťažovali na vysokú mieru byrokracie. Ktoré opatrenia na zníženie tejto záťaže by najviac pomohli? Máte vzory v iných krajinách?

Najväčší pokrok očakávam od zlepšenia eGovernmentu v oblasti správy daní. Vzorom v tomto ohľade sú pobaltské štáty, v ktorých môžu občania vybaviť prakticky všetko v oblasti verejnej správy elektronicky. Ďalším vzorom Slovensku môže byť aj susedné Rakúsko: daňový poplatník na jeden klik získa prehľad o všetkých odvodoch aj so splatnosťami. Na Slovensku môže byť človek šťastný, ak mu správca dane telefonicky poskytne informácie. Často sa stáva, že správca na otázky reaguje až po písomnej výzve.

Vidíte niekde ešte rezervy, kde by mohlo dôjsť k reformám napomáhajúcim biznisu?

Reformu by si podľa môjho názoru zaslúžilo aj zdanenie príjmov. Naďalej totiž na Slovensku neexistuje jednotný vymeriavací základ pre sociálne a zdravotné odvody a je príliš veľa poisťovateľov v tejto oblasti. Nutnosťou je takisto rozsiahla reforma správy daní na odstránenie množstva neprehľadných zmien. Úrady sa musia naučiť, že občania sú ich zákazníci, a tak k nim aj pristupovať.

Častým problémom vo firmách je aj to, ako správne nastaviť transferové oceňovanie. Na čo sa oplatí prihliadať?

Niektorí daňoví poplatníci robia v tejto oblasti príliš málo: existujú firmy, ktoré stále uskutočňujú cezhraničné transakcie bez transferovej dokumentácie. No poznám aj firmy, ktoré zase robia príliš veľa. Čiže produkujú príliš veľa papierov aj v nenáročných prípadoch, kde by úplne stačila jednoduchá transferová dokumentácia. Našťastie, tento rok neprináša žiadne novinky do tejto oblasti a firmy môžu už vytvorenú dokumentáciu priebežne aktualizovať a ďalej používať.

Novinkou je, že sa od roku 2018 zaviedla exit daň 21 %. Bude to podľa vás dostatočne využívané?

Voči zdaneniu pri odchode nemáme v princípe žiadne výhrady, keď firmy odchádzajú zo Slovenska a premiestnia sa do daňového raja, aby sa pri budúcich príjmoch vyhli zdaneniu na Slovensku. Je absolútne v poriadku tieto „tiché rezervy“ pri odchode patrične zdaniť. To by mal byť medzinárodný štandard. No v prípadoch presunov firiem v rámci EÚ by mal odchod a príchod firiem zostať daňovo neutrálny. To, žiaľ, aktuálne zmeny v slovenskom daňovom práve nezaručujú vo všetkých prípadoch, čo ale fakticky obmedzuje firmy pri výbere ich sídla v EÚ.

Pracovných síl na Slovensku bude aj v roku 2018 nedostatok. Ktoré faktory budú mať na to podľa vás najväčší vplyv?

Firmy na Slovensku trpia nielen pre nedostatok ľudí, ale aj pre prudko rastúce mzdy. V treťom štvrťroku 2017 vzrástli platy a mzdy medziročne o 5,2 %, čo je rekord za posledných 9 rokov, a v roku 2018 sa nárast platov odhaduje o 4,6 %. Preto je nevyhnutné znižovať vedľajšie mzdové náklady. Slovensko je už dnes lídrom v Európe, čo sa týka dodatočných nákladov zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie. V tomto čase výrazne rastúcich miezd musí byť prioritou toto enormne vysoké zaťaženie znížiť čo najskôr.

Budú musieť firmy z pohľadu úspor nákladov hľadať aj alternatívne formy, napríklad pokiaľ ide o výplatu dividend?

Právnici a Sociálna poisťovňa vyjadrili obavy, že zavedenie zrážkovej dane na dividendy vo výške len 7 % môže zvádzať k tomu, že sa časti príjmov alebo odmeny budú vykazovať ako dividendy. Tým by konečný príjemca výrazne ušetril na daniach a sociálnom poistení. Túto otázku by mala vláda jednoznačne objasniť. Podieľanie sa spolupracovníkov na tomto odvode by však malo byť v každom prípade daňovo atraktívne.

Rozhovor bol krátený pre účely webu.