Od začiatku roku 2021 musia všetky nové budovy v EÚ vykazovať takmer nulovú spotrebou energie (NZEB), čo znamená budovy s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, pre ktorú sa zostávajúce nízke energetické potreby získavajú predovšetkým z obnoviteľných zdrojov energie. Pre nové budovy, ktoré vlastnia a využívajú verejné orgány, táto požiadavka platí od začiatku roka 2019.

Najväčší znečisťovateľ

Toto nariadenie je dôležité vzhľadom na snahy EÚ o dekarbonizáciu, keďže sektor budov predstavuje 36 % celkového objemu emisií CO2 v EÚ a 40 % jej spotreby energie. Snahy o dekarbnonizáciu podporuje i v roku 2020 zrevidovaný Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Zahŕňa plány pre stratégiu trvalo udržateľného zastavaného prostredia a sumarizuje opatrenia týkajúce sa požiadaviek na recyklovaný obsah, dizajn pre odolnosť a prispôsobivosť, integráciu hodnotenia životného cyklu (LCA) do verejného obstarávania a upravené ciele zhodnocovania materiálov.

Každý dom niečo vypúšťa...

Pre emisné „skóre“ nových budov je proces hodnotenia životného cyklu mimoriadne dôležitý, pretože zahŕňa všetky faktory, súvisiace s emisiami i zadržiavaním uhlíka pri vzniku, prevádzke a likvidácii budovy. Nástroje LCA poskytujú informácie o percentách recyklovaného obsahu v materiáloch a produktoch, umožňujú dizajnérom testovať materiálové možnosti, aby zistili, kde je možné dosiahnuť úspory, ako aj skúmať, ktoré scenáre na konci životnosti znížia negatívny vplyv na životné prostredie. Rovnako užitočné sú tzv. elektronické pasy materiálov, pretvárajúce budovu na dynamické úložisko obchodovateľnej hodnoty so sledovaním údajov. 

Nová generácia budov

Až 90% percent času trávime v budovách, kde žijeme, pracujeme, nakupujeme a podnikáme, v štruktúrach, ktoré nás v zime zahrievajú a v lete chladia. Na získanie a výrobu stavebných materiálov, na napájanie stavenísk, na údržbu a obnovu zastavaného prostredia je však potrebná obrovská energia. Keďže urbanizácia prudko rastie, sektor musí nájsť spôsoby rýchlej dekarbonizácie prostredníctvom stavania budov s nulovými emisiami. Podľa nedávnej správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) je potrebné do roku 2030 znížiť emisie CO2 stavebného sektora na polovicu, aby boli budovy do roku 2050 bez emisií uhlíka. 

Nielen emisie

Kľúčový faktor v posudzovaní ekologickosti budov predstavuje započítanie tzv. viazaného uhlíka do celkovej energetickej bilancie stavby. Zatiaľ čo budovy s nulovou energetickou bilanciou (NZEB) sa predtým zameriavali na prevádzkový výkon, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť prostredníctvom solárnej energie alebo pasívneho dizajnu, viazané emisie zahŕňajú významné „predbežné“ emisie vznikajúce počas ťažby a výroby stavebných materiálov. Opatrenie celého životného cyklu zahŕňa „fázu používania“ a „koniec životnosti“ uhlíka generovaného údržbou budovy a až po jej konečnú deštrukciu.

Predovšetkým neplytvajte!

Ročná globálna spotreba zdrojov sa za posledných päťdesiat rokov zdvojnásobila a v súčasnosti rastie každý rok o zhruba 8%, pričom stavebný priemysel pohltí jednu tretinu až 40% všetkých zdrojov a vykazuje i približne rovnaký podiel odpadu, keďže len veľmi málo stavebných komponentov a materiálov sa opätovne používa alebo recykluje. Zaujímavé je zistenie, že niektoré stavebné materiály sa pred zošrotovaním dokonca nikdy nepoužijú. Výskum naznačuje, že až 20 – 30 % materiálov dodaných na stavby v Brazílii sa vyhodí bez použitia. V Spojenom kráľovstve je toto číslo približne 13 % a v Holandsku medzi 1 – 10 %.

Čo s ruinami?

Materiálová efektívnosť je základom obehovej ekonomiky v stavebníctve, spolu s navrhovaním na prispôsobenie, demontáž a zachovanie hodnoty materiálov nad rámec ich pôvodného použitia. Kľúčovým koncepčným posunom je uvažovať o budovách nielen pre ich primárny účel, ale aj ako o metóde skladovania tisícok ton cenných produktov a materiálov, s ktorými možno na konci životnosti budovy obchodovať a znova ich použiť, a nie len vyhodiť.

Cement vedie

Pri riešení viazaných emisií je fáza výstavby, ktorá generuje približne 25 % emisií skleníkových plynov, základom revolúcie budovania uhlíkovo neutrálnych budov.

Kľúčové bude zníženie závislosti od uhlíkovo náročného cementu, najpoužívanejšieho stavebného materiálu na Zemi, ktorý sám o sebe vytvára približne 8 % celosvetových emisií CO2.

Drevená náhrada

Dizajnéri uhlíkovo neutrálnych budov nahrádzajú cementové skelety vo väčších budovách napríklad novým trvalo udržateľným krížovo laminovaným drevom. Dosiahnutiu zníženia hmotnosti budovy o 20 % zodpovedá podobné zníženie „viazanej energie“. Konečným výsledkom je 26,5-percentné zníženie „potenciálu globálneho otepľovania“ budovy.

Existujú alternatívy

Mimoriadne účinný krok k redukcii emisií predstavuje použitie uhlíkovo neutrálnej ocele, betónu a hliníka. Len tieto tri stavebné materiály obsahujú 70 % uhlíkovej stopy budovy. K dispozícii už sú uhlíkovo neutrálne stavebné materiály, ako napríklad škandinávsky uhlíkovo neutrálny „morský betón“ alebo „biorock,“ ktoré môžu rásť pod vodou pomocou elektrického prúdu.

Chceme bývať!

Rýchlo sa urbanizujúci svet znásobuje obrovský vplyv budov a infraštruktúry na klimatickú krízu. Podľa mestskej klimatickej iniciatívy C40 Cities zaplaví mestá (väčšinou v Ázii a Afrike) v nasledujúcich troch desaťročiach o 2,5 miliardy viac ľudí, pričom 60 % budov požadovaných do roku 2050 treba ešte postaviť. Vzhľadom na to, že každý týždeň sa stavia mesto s približne 1,5 miliónmi obyvateľov, výstavba s vysokým obsahom uhlíka prudko rastie. Preto je potrebné celý stavebný sektor globálne a rýchlo dekarbonizovať. Našej planéte nepomôže, ak bude celá Európa bezuhlíková, ale vo veľkých rozvojových regiónoch sveta sa tieto prísne normy dodržiavať nebudú.

*******

Dekarbonizácia nových budov v EÚ zatiaľ prebieha príliš pomaly a nedôsledne, čo ohrozuje cieľ Únie dosiahnuť plnú dekarbonizáciu do roku 2050. Prechod na nízkoemisné stavby je totiž pre investorov po všetkých stránkach mimoriadne náročný, drahý a nezaobíde sa bez účinnej podpory vládnych a štátnych orgánov či únijných fondov.

Stavať sa dá aj inak

Hitparáda nových ekologických stavebných materiálov

BIOPLAST

Nemecká značka Made of Air vyvinula uhlíkovo negatívny bioplast, ktorý možno použiť v interiéroch a obkladoch. Materiál obsahuje biouhlie, látku bohatú na uhlík, ktorá vzniká spaľovaním biomasy bez kyslíka a zabraňuje úniku uhlíka vo forme CO2.

Napríklad obložením budovy predajne áut sa takto naviaže až 14 ton uhlíka.

IZOLAČNÉ MYCÉLIUM

Viaceré firmy už používajú mycélium na vytváranie stavebnej izolácie, ktorá prirodzene spomaľuje horenie a odstraňuje z atmosféry najmenej 16 ton uhlíka za mesiac počas jej rastu. Mycélium rýchlo rastie a lacno sa vyrába v bioreaktoroch. Tvorí ho koreňový systém húb, ktorý sa živí poľnohospodárskym odpadom. 

KOBERCOVÉ DLAŽDICE

Sú skonštruované takmer výlučne z recyklovaného plastu a rôznych biomateriálov, ktoré podľa výrobcov ukladajú viac viazaného uhlíka, ako sa vypúšťa pri ich výrobe.

Hoci nie sú uhlíkovo negatívne po celý životný cyklus (doprava na stavbu, likvidácia), ich uhlíková stopa je v porovnaní s klasickou dlažbou minimálna.

DREVO

Plne vyrastený strom dokáže odstrániť z atmosféry 22 kilogramov CO2 v priebehu roka, čo znamená, že materiál je uhlíkovo negatívny, pokiaľ sa získava zodpovedne a vyrúbaný strom je kompenzovaný novou výsadbou. Problém však predstavuje obrovské množstvo odpadu, ktorý produkuje drevársky priemysel. Okrem toho sa recykluje len asi 10 percent dreva. 

DREVO VYROBENÉ 3D TLAČOU

Spoločnosť Forust, zaoberajúca sa aditívnou výrobou, vyvinula spôsob, ako premeniť piliny a lignín vyradené z drevárskeho a papierenského priemyslu na vlákno pre 3D tlač. Výrobou takýchto produktov sa zabráni vyrúbaniu ďalších stromov, ako aj predchádza rozkladu alebo spaľovaniu odpadového dreva, pri ktorom sa uvoľnuje uložený uhlík.

OLIVÍNOVÝ PIESOK

Olivín, ktorý je jedným z najbežnejších minerálov na Zemi, je schopný absorbovať svoju vlastnú hmotu v CO2, ak sa rozdrví. To znamená, že sa hodí ako náhrada piesku alebo štrku pri terénnych úpravách, zatiaľ čo verzia sýtená oxidom uhličitým sa môže použiť ako prísada pri výrobe cementu, papiera alebo plnidiel.

BETÓN

Montrealská spoločnosť Carbicrete vyvinula typ betónu, ktorý pri výrobe zachytáva uhlík a zároveň nahrádza emisne náročný cement. V súčasnosti tento proces využíva zachytené priemyselné emisie, ale jeho uhlíková bilancia sa môže ešte zvýšiť ak sa CO2 odoberá priamo z atmosféry zachytením vzduchu.

TEHLY

Austrálska spoločnosť Mineral Carbonation International vstrekuje CO2 do priemyselného odpadu ako je banská hlušina, pričom ho premieňa z plynu na pevnú látku, ktorá sa potom môže použiť na výrobu cementových tehál a iných stavebných materiálov. Tento model kopíruje prírodný proces minerálnej karbonizácie, keď sa oxid uhličitý rozpúšťa v dažďovej vode a reaguje s horninami za vzniku nových uhličitanových minerálov.