Automobilový priemysel hľadá novú pokrízovú tvár. Globalizácia verzus nedostatok surovín

Elektrický pohon áut bol v celej brandži okázalo prehliadaný už vyše sto rokov. Zatiaľ čo spaľovacie motory sa neustále vyvíjali, obyčajný akumulátor s klasickým elektromotorom bol aj začiatkom nového milénia rovnaký ako pred sto rokmi. Musela prísť kríza a hroziaci pokles kriviek produkcie, aby sa niečo zmenilo. K masívnemu prechodu na elektromobilitu sa navyše dal veľmi dobre využiť tlak ekológov na znižovanie záťaže životného prostredia.

Emisie s otáznikmi

Ekologický faktor elektrifikácie automobilizmu sa stane jednoznačným prínosom až v momente, keď sa batérie elektromobilov budú dať dobíjať len z obnoviteľných zdrojov (a nie z elektriny, vyrábanej z fosílnych zdrojov ako je to dnes) a keď sa budú vyrábať bez ďalších vzácnych surovín, získavaných extenzívnou ťažbou zo zeme. A keď ich po skončení životnosti bude možné plne zrecyklovať bez ďalších energetických nárokov a bez ďalšieho zaťažovania životného prostredia. 

Materiálový základ

Ak pominieme dosť sporný prínos elektromobilov k znižovaniu uhlíkovej stopy, vystupuje do popredia iná, mimoriadne dôležitá otázka – z čoho budeme nové elektromobily vyrábať? Už dnes na výrobu auta nestačí iba oceľ, hliník či meď – vozidlá sú plné elektronických komponentov, obsahujú množstvo ďalších kovových i nekovových prvkov, stále viac plastov (zväčša vyrábaných na báze ropy...), kompozitných materiálov atď. Autá budúcnosti budú v podstate jazdiace počítače a výrobcovia výpočtovej a komunikačnej techniky veľmi dobre vedia, ako kvalitu a výkon ich produktov ovplyvňuje množstvo rôznych materiálov...

Čo málokto tuší

Na výrobu auta s klasickým pohonom sa spotrebovalo asi 25 kilogramov medi, elektromobil jej však už potrebuje trikrát viac. Bežný motor spred 50 rokov si vystačil s 5-6 základnými surovinami, dnešný ich zhltne desaťkrát viac. Antimón, grafit, gálium, indium, niób, vzácne zeminy, bizmut, platina, horčík, kobalt, vanád, wolfram... Ide niekedy iba o gramy, ale bez nich to nejde, výrobcovia a subdodávatelia ich musia niekde nakúpiť. A nechať si doviezť do výrobného podniku častokrát cez polovicu zemegule. A potom príde neviditeľná globálna hrozba v podobe vírusu, ktorá ochromí celú výrobu.

Rozbité súkolie

Narušenie logistiky a dodávateľských reťazcov, na ktoré bol automobilový priemysel odkázaný, sa v časoch aké zažívame dnes stáva kardinálny problém. Ak sa naruší rovnováha tak zložitého, časovo podmieneného systému, vzniká domino-efekt, v ktorom sa z bývalých, dobre zohratých spoluhráčov v spoločnom orchestri stávajú individualisti, snažiaci si zachrániť svoju vlastnú kožu. Aj oni pociťujú krízový valec, preorientujú sa, hľadajú nové možnosti relizácie, diverzifikujú. Uviesť roky budovaný dodávateľský ekosystém do pôvodného stavu je v takýchto podmienkach nesmierne náročné a zdĺhavé.

Nevyhnutné maličkosti

Tu niekde treba hľadať príčiny, prečo musia dnes automobilky v dôsledku nedostatku čipov obmedzovať či dokonca znova zastavovať produkciu. Každý sa snaží prežiť ako sa dá a každý sa z danej situácie snaží pre seba vyťažiť čo najviac. Nedostatok niektorých surovín na trhu (či už z objektívnych, pandemických príčin alebo v dôsledku obchodníckych špekulácií) rozkolísal ceny a zrazu je tu obrovský problém. Jeden vynútený nevýrobný deň v automobilke stojí milióny eur – niektoré z nich, poznačené prvou vlnou vlaňajších lockdownov, už ďalšiu takúto tvrdú ranu nemusia prežiť...

Súhrn negatívnych faktorov

Upozorňuje na to aj najnovší prieskum spoločnosti KPMG Global Automotive Executive Survey 2020. Automobilové spoločnosti sa ešte nestihli vysporiadať s výpadkami z vlaňajška a už musia čeliť ďalšej hrozbe. Experti z KPMG Automotive Institute predpokladajú, že časové oneskorenie v dodávateľskom a odberateľskom reťazci spustí dve približne päťmesačné vlny, počas ktorých bude kolísať vyťaženie výrobných kapacít. Mnoho firiem nemá dostatok zamestnancov na to, aby spustili všetky výrobné linky alebo musia prispôsobiť výrobu z dôvodu menšieho dopytu.

Keď rezervy dochádzajú...

Ak sa do situácie vloží vynútené obmedzovanie výroby v dôsledku nedostatku čipov prípadne ďalších surovín, odborníci sú presvedčení, že podniky v automobilovom priemysle nebudú schopné prežiť druhú vlnu COVID-19, ak navyše budú nútené urobiť podobne striktné reštrikcie ako v prvom polroku 2020. Globalizácia výrazne zjednodušila fungovanie automobilového priemyslu, na druhej strane výrobný systém bez skladov a zásob komponentov, dodávaných systémom just-in-time podľa potreby, odhalil hlavné slabiny celého modelu. Nedostatočná surovinová sebestačnosť krajín s hlavnými centrami automobilového priemyslu sa zhoršuje s nástupom nových technológií.

Závislá Európa

Podľa najnovších analýz Európskej komisie dosiahnutie zdrojovej bezpečnosti si vyžaduje opatrenia na diverzifikáciu dodávok primárnych aj druhotných zdrojov, zníženie závislosti, zefektívnenie využívania a zlepšenie obehovosti zdrojov vrátane udržateľného dizajnu výrobkov. Platí to pre všetky suroviny vrátane základných kovov, priemyselných nerastných surovín, ale ešte potrebnejšie je to v prípade surovín, ktoré sú pre EÚ kritické. Dodávky mnohých kritických surovín sú vysoko koncentrované. Čína napríklad zabezpečuje 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín do EÚ, Turecko zabezpečuje 98 % dodávok boritanu a Južná Afrika pokrýva 71 % potrieb únie pokiaľ ide o platinu, a ešte vyšší podiel kovov platinovej skupiny (irídium, ródium a ruténium) Pokiaľ ide o dodávky hafnia a stroncia, celá EÚ závisí od jedinej spoločnosti.

Elektrické nároky

Odhaduje sa, že na batérie do elektrických vozidiel a uskladňovanie energie by EÚ v roku 2030 potrebovala až 18-krát viac lítia a päťkrát viac kobaltu a v roku 2050 takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu v porovnaní so súčasnými dodávkami do celého hospodárstva EÚ. Ak sa tento nárast dopytu nebude riešiť, môže to viesť k problémom s dodávkami. Dopyt po prvkoch vzácnych zemín používaných v permanentných magnetoch, napr. do elektrických vozidiel, digitálnych technológií alebo veterných generátorov, by sa mohol do roku 2050 zdesaťnásobiť.

Ťažba verzus ekológia

Svetová banka predpovedá, že dopyt po kovoch a nerastných surovinách prudko narastá spolu s ambíciami v oblasti klímy. Najvýznamnejším príkladom toho je oblasť batérií na uskladňovanie elektrickej energie, v ktorej by pri scenári zameranom na zníženie teploty o 2 °C dopyt po príslušných kovoch, hliníku, kobalte, železe, olove, lítiu, mangáne a nikli do roku 2050 narástol o viac ako 1000 % v porovnaní so scenárom vývoja za nezmenených okolností.

Život v ohrození?

OECD dospela k záveru, že nárast spotreby materiálov v spojení s následkami ťažby materiálov na životné prostredie, ich spracovaním a odpadom pravdepodobne zvýši tlak na zdrojové základne hospodárstiev planéty a ohrozí dosiahnuté ciele v oblasti kvality životných podmienok. Bez riešenia následkov nízkouhlíkových technológií, pokiaľ ide o zdroje, existuje riziko, že presun záťaže spojenej s obmedzením emisií do iných častí hospodárskeho reťazca môže jednoducho viesť k novým environmentálnym a spoločenským problémom, ako je znečistenie ťažkými kovmi, ničenie biotopov alebo vyťaženie zdrojov.

Niečo sa musí robiť

Európska komisia vo svojom návrhu plánu európskej obnovy považuje kritické suroviny za jednu z oblastí, v ktorej musí byť Európa odolnejšia v rámci prípravy na budúce otrasy a musí mať otvorenejšiu strategickú autonómiu. Možno to dosiahnuť diverzifikáciou a posilnením globálnych dodávateľských reťazcov, a to aj pokračovaním v spolupráci s partnermi na celom svete, znížením nadmernej závislosti od dovozu, posilnením obehovosti a efektívneho využívania zdrojov a zvýšením dodávateľských kapacít v rámci EÚ v strategických oblastiach.

Zoznam kritických surovín EU z roku 2020