A ešte horšie pre nás všetkých bude premietnutie zvýšených cien energií do vyšších cien prakticky všetkých výrobkov a služieb. Uťahovanie opaskov nás, zdá sa, neminie. Perspektíva vôbec nevyzerá ružovo.

Začiatkom októbra nás minister hospodárstva ubezpečoval, že nárast cien elektriny a plynu pre domácnosti nebude väčší ako 15%, ale to všetko sa môže do konca roka ešte zmeniť. Firmy musia dokonca rátať so zvýšením o 20 až 30%. Situácia sa pomaly ale nezadržateľne dramatizuje, rast cien postihne tak súkromný ako firemný sektor. Otázka dňa preto znie: Prečo k takému náhlemu rastu cien energií vlastne dochádza?

Svet hore nohami

Najjednoduchšia odpoveď odpoveď znie – svet sa zbláznil. Koronakríza neľútostne odkryla slabé miesta globálneho ekonomického systému, lockdowny tieto slabiny ešte viac prehĺbili a geopolitické záujmy narušili zabehnutý chod strategických energetických surovín. Ak vám niekto bude tvrdiť, že dôvodom je „prekvapujúco rýchle“ zotavovanie sa ekonomík z pandémie, nie je to pravda. Pandémia predsa stále trvá s rôznou intenzitou v rôznych častiach sveta a hospodárstvo sa zatiaľ ani zďaleka nedostalo na úroveň roku 2019, ktorú treba brať za porovnávací etalón. Jasať nad tým, že ekonomika zaznamenáva dvojciferné nárasty v porovnaní s „mŕtvym“ rokom 2020 je hrubé zavádzanie.

Cenový výbuch

Určovanie cien energií je však celosvetovo oveľa komplexnejší problém, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ovplyvňuje ho množstvo faktorov, pričom ten základný – objem výroby elektriny či ťažby ropy, uhlia a zemného plynu, tvorí len základ pomyselnej pyramídy. Počas krízy v priebehu vlaňajška sa v dôsledku odstavenia výroby dopyt po energiách citeľne znižil a ich ceny klesli na minimum – napríklad referenčná cena elektriny bola v roku 2019 na úrovni 52 eur za megawatthodinu, ale vlani klesla na 46 eur za MWh. Ak by na rast cien energií malo vplyv iba postpandemické oživenie ekonomík, ich nárast by určite nebol taký dramatický a pre rok 2022 by sme nemuseli počítať s cenou elektriny 61 eur za MWh, čo je nárast o 30%...

Emisné kvóty ako biznis

Do hry totiž vstúpili ďalšie, dalo by sa povedať nešťastné faktory. Pre Európu je tým najväčším nešťastím tvrdý tlak Bruselu na znižovanie emisií CO2, ktorý sa začína premietať do zavádzania nezmyselného uhlíkového cla a výrazne ovplyvňuje cenu tzv. emisných povoleniek. Burzová cena elektrickej energie s drobnými výkyvmi rastie od vlaňajšieho novembra - dôvodom je najmä cena emisnej povolenky, ktorá na začiatku novembra 2020 mala hodnotu okolo 23 eur za tonu CO2. Počas marca sa však dostala až k hranici 43 eur za tonu CO2, čo sa v podstatnej miere priamo premieta do ceny elektriny. V súčasnosti už ceny povoleniek atakujú hranicu 60 eur za tonu...

Obchod s čistým ovzduším?

Podľa názoru odborníkov môže byť časť takéhoto extrémne rýchleho rastu spojená so špekulatívnymi pozíciami niektorých obchodníkov, ktorí nakúpili lacnejšie povolenky aby ich mohli neskôr drahšie predať. Cena elektriny je však ovplyvnená aj cenami ostatných komodít v energetickom mixe, a ceny ropy či zemného plynu na európskom trhu od novembra 2020 tiež kontinuálne rastú... A tu sa už dostávame ku geopolitickým faktorom, ktoré ťažko dokážeme ovplyvniť tým, že budeme znižovať spotrebu energií v domácnostiach.

Krehká rovnováha

Okrem pandémie rozkýval svet energetických komodít napríklad postup novej americkej administratívy v oblasti zahraničnej politiky. Svet ropy a plynu veľmi citlivo reaguje na akékoľvek posuny vo vzťahoch USA k Iránu, Číne či Blízkemu východu. Akákoľvek neistota do budúcnosti vyvoláva rast cien ropy v súčasnosti. A odchod Američanov z Afganistanu celkom iste nepriniesol želané upokojenie, skôr naopak. Ďalší olej do ohňa pod cenovým kotlom energií prinieslo vynútené zrušenie dodávky francúzskych ponoriek do Austrálie a uzatvorenie paktu AUKUS (Veľká Británia, USA, Austrália) s cieľom zamedziť rastúcemu vplyvu Číny v oblasti Východnej Ázie a Pacifiku.

Berú nás vážne?

Zdá sa, akoby Európa v tomto globálnom súboji o zajtrajšok zohrávala stále bezvýznamnejšiu úlohu. Okrem vyfúknutého obchodu s ponorkami, ktorý sa citeľne dotkne ekonomík vo viacerých západoeurópskych krajinách, musí EU čeliť rastúcemu tlaku Ruska, z ktorého lacnej ropy a plynu doteraz profitovala. Dôvodom tlaku je európska podpora Ukrajiny, ktorú chce Rusko vyšachovať z finančne lukratívneho traniztu plynu a ropy do Západnej Európy. Plynovod Nordstream z Ruska priamo do Nemecka je toho jasným príkladom.

Múdri hľadajú alternatívy

Z juhu zasa obišli Ukrajinu Maďari, ktorí budú dostávať plyn cez Turecko a Bulharsko. A v rámci plánu energetickej sebestačnosti sa chystajú stavať ďalšiu atómovú elektráreň... Ceny ovplyvňujú aj krátkodobé faktory ako pretrvávajúce chladné počasie či poloprázdne zásobníky plynu. Dlhodobá politika EÚ smerom k uhlíkovej neutralite a oživenie ekonomík celosvetovo dáva predpoklad, že trend rastúcich cien bude mať z dlhodobého pohľadu trvalý charakter.

Všetko bude v pohode...?

Z tranzitu ruského plynu a ropy cez Ukrajinu v nemalej miere profituje aj Slovensko, našich predstaviteľov však spomenuté varovné signály zatiaľ nijak nevzrušujú. Okrem poplatkov za tranzit pritom môžeme prísť aj o lacnú ropu a plyn z Ruska. Ak k nám bude prúdiť z opačného smeru, teda z Nemecka, určite nebude lacnejší... Z reakcií našich politikov je cítiť, že drastické dôsledky blížiaceho sa zvyšovania cien energií nechcú vidieť.

Diletanti a ignorovanie potrieb ľudí

Napríklad je vážne ohrozená od elektriny úplne závislá výroba hliníka v žiarskom Slovalcu – podľa ministra hospodárstva si to však firma môže vykompenzovať zvýšenou cenou hliníka na svetových trhoch... A pomoc sociálne slabším rodinám na Slovensku, ktoré nebudú schopné platiť za drahú elektrinu? Podľa návrhu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny si budú môcť platby rozložiť na splátky... Naozaj účinná pomoc!

Posledná brzda

V každej krajine pôsobí v oblasti cenotvorby energií určitý štátny regulátor, u nás je to konkrétne ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví). Čo v tejto vážnej situácii plánuje podniknúť? Ako uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris „masívne zdraženie ceny elektriny na svetových burzách nedokážeme ovplyvniť. Dôslednou reguláciou však ÚRSO vie ovplyvniť iné zložky, ktoré tvoria konečnú cenu elektriny a na tom už teraz naplno pracujeme. Platí, že v maximálne možnej miere využijeme všetky legislatívne a regulačné nástroje na ochranu záujmov slovenských domácností a zároveň na zabezpečenie spravodlivých a transparentných cien elektriny pre všetkých účastníkov trhu,“ povedal A. Juris.

Za čo vlastne platíme?

Samotná komodita, tzv. silová elektrina, s ktorou sa obchoduje na burzách, je iba jednou z ôsmich položiek, ktoré tvoria koncovú cenu elektriny pre spotrebiteľa. Teda sumu, ktorú odberatelia vidia na svojich, často dosť neprehľadných faktúrach. Podľa posledných dostupných údajov ÚRSO tvorí silová elektrina iba približne 40 % koncovej ceny elektriny. Ďalšími významnými zložkami konečnej ceny elektriny sú tiež distribúcia elektriny (bez strát) a tarifa za prevádzkovanie systému, z ktorej sa financuje podpora zelenej energie, ako aj tzv. uhoľné dotácie.

Každá z týchto položiek tvorí okolo 20 % koncovej ceny elektriny. Takže 60% konečnej ceny elektriny pre spotrebiteľa má vo svojich rukách štát, ktorý určuje výšku týchto poplatkov. Ak teda cena elektriny na burzách, kde ju nakupujeme, stúpne o tretinu, neznamená to, že sa o tretinu musí zvýšiť aj jej koncová cena pre zákazníka. Záleží od štátu, ako využije v záujme pomoci spotrebiteľom svoje nástroje na ovplyvnenie konečnej ceny energií.