Keby sme vám položili otázku, či chcete byť úspešní, čo by ste odpovedali? Pravdepodobne „áno“, aj keď úspech má každý z nás trochu inak zadefinovaný. To, ako chápe úspech jeden, nemusí rovnako vnímať druhý. Mnohí sa zamýšľajú nad tým, či existujú nejaké osobnostné charakteristiky, ktoré odlišujú úspešných od neúspešných. Ukazuje sa, že niet lepších predpokladov na úspech v reálnom svete, ako je kreatívna a praktická inteligencia.

Čo to je praktická inteligencia?

Namiesto definície použijeme jednoduchý príklad:

Dvaja chlapci sa idú prejsť do lesa. Sú veľmi rozdielni. Prvého z nich považujú rodičia i učitelia za inteligentného: dosahuje vynikajúci prospech a všetko nasvedčuje tomu, že ho čaká sľubná budúcnosť. Druhého chlapca jeho okolie vníma skôr ako priemerného, nie veľmi inteligentného: v najlepšom prípade by mu priznalo určitú prešibanosť a zdravý sedliacky rozum.

Obaja sa potĺkajú po lese, keď sa zrazu dostanú do poriadneho problému: stretnú obrovského medveďa, ktorý sa ich, zdá sa, chystá napadnúť. Prvý chlapec v momente vypočítal, že medveď ho dobehne za 17 sekúnd a upadne do paniky. Pozrie sa zúfalo na svojho kamaráta, ktorý si s absolútnym pokojom vyzúva svoje turistické topánky a obúva si bežecké tenisky. Prvý sa zhrozí: „Zbláznil si sa? Veď je úplne nemožné, aby sme dokázali bežať rýchlejšie ako medveď!!! Druhý mu na to odpovie: „To máš úplnú pravdu. Ale mne úplne stačí bežať len o málo rýchlejšie, ako ty.“

Obaja chlapci sú múdri, ale každý inak. Prvý dokázal problém okamžite zanalyzovať, ale ďalej sa so svojou inteligenciou nedostal. Druhý nielenže rozpoznal problém, ale našiel aj jeho kreatívne a praktické riešenie: preukázal praktickú inteligenciu.

Človek s praktickou inteligenciou teda musí myslieť analyticky, kreatívne a pragmaticky. Pomocou praktickej inteligencie v živote dosahujeme dôležité ciele. Úspešní ľudia môžu, ale aj nemusia uspieť pri konvenčných inteligenčných testoch. Majú však spoločné niečo, čo je oveľa dôležitejšie, než vysoký počet bodov v IQ teste. Poznajú predovšetkým svoje silné stránky a poznajú aj svoje nedostatky – a čo je kľúčové, stavajú na silných stránkach, čím kompenzujú svoje nedostatky.

20 charakteristík ľudí s praktickou inteligenciou

  1. Sebamotivácia. Nepotrebujú motiváciu zvonka, uspokojenie čerpajú z toho, čo robia. Nie sú závislí od odmien alebo pochvaly. Úspešní ľudia majú väčšiu chuť do práce ako ich neúspešní kolegovia, ktorí sa stále na niečo sťažujú a aj v časoch veľkého pracovného zaťaženia dokážu byť oveľa dlhšie vo forme. Ich sebamotivácia im spôsobuje radosť z práce. Nezávidia druhým ich úspechy, pretože si uvedomujú, že závisť nie je dobrá motivácia: vždy sa totiž nájde, kto bude aktuálne z ich pohľadu úspešnejší. Vedia, že takéto preteky nemôžu vyhrať.
  2. Sebakontrola. Spontaneita je určite v mnohých situáciách namieste, ale je rozumné mať nad sebou kontrolu do takej miery, aby si človek neskôr nemal chuť odhryznúť si jazyk. Úspešní ľudia nemajú sklon konať urýchlene a nepremyslene.
  3. Vytrvalosť. Mnohí ľudia premeškajú množstvo možných úspechov, pretože sa vzdávajú pri prvých neúspechoch. K vytrvalosti však patrí aj schopnosť posúdiť reálnosť svojho snaženia. Zotrvávať pri riešení nejakého problému, pretože „prácu treba dokončiť“, nie je zmysluplné, ak všetko poukazuje na to, že problém je beznádejný. Je potrebné preto pragmaticky posúdiť, akú námahu je rozumné na riešenie problému vynaložiť a vedieť zísť z kratšej cesty, ak to má zmysel.
  4. Schopnosť byť si vedomý seba, rozpoznávať svoje schopnosti a vedieť ich využiť. Úspešní nezotrvávajú v štúdiu alebo v práci len preto, lebo si to želajú ich rodičia: nejdú proti sebe. Dokážu zmeniť študijný smer, ak zistia, že nie je pre nich ten pravý. Odídu z teplého miesta, pretože ich práca neuspokojuje. Radšej idú do rizika, pretože si veria: „Viem, čo chcem a dokážem to!“
  5. Schopnosť zrealizovať svoje nápady. Určite poznáte ľudí, ktorí celé roky rozprávajú o tom, ako niečo zmenia, ako odídu z práce a osamostatnia sa alebo napíšu knihu – akurát to nikdy nezrealizujú. Úspešní majú nápady a vedia ich uskutočniť: nepodľahnú pohodlnosti a strachu z rizika, ktoré je potrebné podstúpiť.
  6. Orientácia na výsledok. Nielenže sa venujú zaujímavým úlohám, vždy sa pýtajú: čo má byť na konci môjho snaženia? Zaujíma ich výsledok, nerobia veci len preto, že ich bavia. Ak sa vám vaša práca stala koníčkom, musíte byť veľmi disciplinovaní a držať sa cieľa, ak chcete pracovne napredovať.
  7. Dokončovanie úloh. Veľmi kreatívni ľudia majú tendenciu začínať stále niečo nové. Často po nich zostávajú „neukončené staveniská“, nové ich zláka pred dokončením toho starého. Súvisí to so sebakontrolou: pokračuj, sústreď sa na to, čo si začal/a a dokonči to, aj keď už na dvere klope niečo lákavejšie.
  8. Angažovanosť. Nečakajú, kým im druhí povedia, čo majú robiť. Nefňukajú, že ich na porade nenechali nič povedať. Nesťažujú sa na nedostatok príležitostí. Šance si jednoducho vytvárajú sami.
  9. Akceptácia možného neúspechu. Úspešní ľudia vedia, čo je strach, ale nenechajú sa ochromiť obavami zo zlyhania. Nepreceňujú svoje sily a vždy sa snažia predísť neúspechu. Ale dokážu podstúpiť riziko, pretože vedia, že garancia istoty neexistuje. Rátajú s tým, že niekedy urobia chybu a vedia prijať, že niektoré z ich rozhodnutí nebude správne. Vedia sa učiť z chýb.
  10. Neodkladanie úloh na neskôr. Odsúvanie úloh je považované za jednu z kľúčových bŕzd úspechu. Či je to nepríjemný rozhovor s kolegom, alebo vyplnenie daňového priznania, radi odkladáme veci, do ktorých sa nám nechce, na neskôr. Úspešní ľudia zapínajú svoju sebakontrolu a iniciatívne úlohy dokončia. Nehľadajú výhovorky, aby svoje povinnosti presunuli na neskôr.
  11. Akceptácia oprávnenej kritiky. Schopnosť prijať kritiku vyžaduje mať dovolené robiť chyby. Úspešní za svoje chyby neobviňujú druhých ani sa nevyhovárajú na iné okolnosti. Dokážu analyzovať, kde sa stala chyba. Zároveň však nemajú potrebu cítiť sa vinní za všetko, akceptujú len kritiku, ktorá je oprávnená a vedia si z nej vybrať poučenie pre seba.
  12. Nepodliehať sebaľútosti. Aj po prípadnom neúspechu sa dokážu znova motivovať. Nemajú čas na sebaľútosť, pretože hneď začnú rozmýšľať, ako sa predsa len dostať do cieľa a hľadajú alternatívne možnosti.
  13. Nezávislosť. K nezávislosti patrí, že idú svojou vlastnou cestou. Sami prijímajú rozhodnutia a nesú za ne zodpovednosť.
  14. Schopnosť prekonávať osobné ťažkosti. V nedobrých časoch sa starajú o to, aby boli obklopení ľuďmi, s ktorými môžu hovoriť o svojich problémoch a ktorí ich podržia. Nezožierajú sa zvnútra ani neprenášajú svoje ťažkosti na iných. Hľadajú emocionálnu oporu v iných a odtiaľ čerpajú energiu na prekonanie problémov.
  15. Koncentrácia na vlastné ciele. Je veľa talentovaných ľudí, žiaľ, mnohí z nich sa nedokážu dlhodobo sústrediť na svoje ciele. Majú problém stanoviť si priority a venovať sa podstatnému. Úspešní vedia, čo chcú dosiahnuť, riadia efektívne svoj čas a v záujme dosiahnutia cieľov dokážu prinášať obete. Majú jasno vo svojich potrebách a riadia sa nimi.
  16. Schopnosť správne odhadnúť, koľko si môžu naložiť na svoje plecia. Nepracujú až do vyhorenia. Odmietnu prevziať na seba úlohu, pokiaľ im je jasné, že ju nedokážu v disponibilnom čase zvládnuť. Neprepínajú svoje sily, vedia pragmaticky posúdiť, čo môžu od seba očakávať a čo nie.
  17. Byť schopný dlho čakať na odmenu. Je vecou osobnej zrelosti, či človek dokáže čakať odmenu: „Keď budem ďalšie dva roky tvrdo pracovať aj cez víkendy, môžem ukončiť externé štúdium skôr a nájsť si lepšiu prácu.“ Dokážu rozumne posúdiť, ako dlho je zmysluplné čakať na odmenu: niekedy radšej upustia od očakávaní a začnú niekde inde.
  18. Koncentrácia na dôležité veci. Úspešní sa venujú podstatnému, nedôležitým sa nezdržiavajú. Inštinktívne vedia posúdiť, do akej úrovne detailu je pri riešení úlohy potrebné ísť a kedy stačí mať o veci len rámcový prehľad. Čím vyššie sa na kariérnom rebríčku nachádzate, tým dôležitejšia je práve táto schopnosť.
  19. Zdravá miera sebadôvery a viera vo svoje schopnosti dosahovať ciele. Pre úspešnú kariéru je sebadôvera a sebavedomie kľúčový predpoklad. K zdravej sebadôvere patrí aj mať odvahu pustiť sa do vecí, na ktorých môže človek stroskotať. Základný postoj úspešných ľudí je: „To zvládnem!!!“, v prípade neúspechu sa dokážu znova motivovať a s novou vierou sa pustiť do ďalšej práce.
  20. Schopnosť uvažovať kreatívne, analyticky aj prakticky: Kreativitou nie je myslené len generovanie nových nápadov, ale aj schopnosť rozpoznávania šancí tam, kde ich iní nevidia. Zároveň sú disciplinovaní a svoje nápady zmenia na reálne výsledky.
    K analytickému uvažovaniu patrí schopnosť dôsledne sa vecou zaoberať. Je dôležité poznať všetky faktory v ich súvislostiach a správne odhadnúť ich dosah – k tomu je potrebná logika, príčina a následok. Analytické myslenie zistí, prečo je niečo také, aké je. Musí však ísť ešte o krok ďalej: čo musí človek urobiť, aby vyriešil problém alebo dosiahol cieľ?
    Pragmatizmus je preto základným predpokladom na praktickú realizáciu nápadov.
    Úspešní ľudia disponujú schopnosťou kreatívne, analyticky a pragmaticky myslieť. A čo je dôležité: vedia správne posúdiť, ktorá forma myslenia je v danej situácii adekvátna. Poznajú, kedy je potrebné oslobodiť svoju hlavu, aby dokázala kreatívne uvažovať. Vedia, kedy sa stiahnuť, aby mohli problém dôsledne analyzovať. Nakoniec dokážu svoje úvahy pragmaticky vyhodnotiť a presadiť.


Ak sa znovu pozriete na uvedených dvadsať atribútov úspešných ľudí, zistíte, že sa v podstate jedná o tri kľúčové vlastnosti: cieľovú orientáciu, sebamotiváciu a disciplínu. Nič viac, nič menej. Ak však chýba čo i len jedna z týchto troch vlastností, úspech sa nedostavuje.

Pouvažujte preto sami nad sebou v súvislosti s atribútmi úspechu. Ako ste na tom s praktickou inteligenciou vy? Ako ste pochodili? Asi nikto nie je stopercentný vo všetkých z uvedených vlastností. Ktoré by ste vedeli charakterizovať ako silné stránky? V čom sa, naopak, necítite byť dostatočne silní? Je možné na sebe zapracovať, pokiaľ sú vlastnosti, v ktorých nie ste najlepší, dôležité pre váš život. Často je však múdrejšie sústrediť sa cielene na rozvoj silných stránok a získať tak výraznú konkurenčnú výhodu.