Veľké európske ekonomiky si siahli na dno už na jar

Reálne HDP EÚ spadlo v druhom štvrťroku tohto roka o výrazných 11,4 % a indikátory naznačujú, že veľké európske ekonomiky dosiahli v apríli alebo v máji svoje dno. Následná cesta nahor však netrvala dlho. „V západnej Európe začalo oživenie s narastajúcimi prípadmi infekcie strácať dych už v lete, čo si vybralo svoju daň predovšetkým v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva,“ hovorí Marek Gašparík, Country Manager slovenskej pobočky úverovej poisťovne Credendo, ktorá sa zaoberá poistením pohľadávok. „Na druhú stranu situácia vo výrobnom priemysle sa zatiaľ stále narovnáva,“ dodáva Marek Gašparík. K tomu prispelo predovšetkým obnovenie výrobného sektora v Číne, ktorý poháňa export.

V ročnom vyjadrení hovoria nedávne prognózy MMF o čiastočnom oživení od budúceho roka. Po tohtoročnom očakávanom poklese reálneho HDP eurozóny o 8,3 % a HDP Británie o 9,8 % sa v roku 2021 v eurozóne predpokladá rast reálneho HDP 5,2 % a v Británii 5,9 %. Tento scenár je však stále veľmi neistý, najmä vzhľadom na nedávne opatrenia proti šíreniu druhej vlny nákazy, ktoré prijímajú mnohé krajiny. Otázkou tiež zostáva, kedy bude k dispozícii vakcína pre verejnosť. Vo štvrtom štvrťroku tohto roka preto nie je v postihnutých krajinách vylúčený návrat k negatívnemu rastu HDP.

Neistota ohľadom ďalšieho vývoja

Index PMI sa v Českej republike a Poľsku síce po jarných opatreniach pozvoľna vracia na úroveň nad 50 bodov a priemyselná výroba sa pozvoľna zotavuje, ale stále nedosiahla úroveň pred začiatkom pandéme. Aj keď oživenie ekonomických aktivít potvrdzuje aj posilňujúci trh práce, do situácie výrazne zasiahla ďalšia vlna infekcie covid-19 predovšetkým v Českej republike, ale aj v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. V tejto súvislosti sa preto pre tento rok očakáva negatívny rast reálneho HDP a ohľadom ďalšieho vývoja v blízkej budúcnosti panuje obrovská neistota. Medzi stredoeurópskymi krajinami sú pritom značné rozdiely: očakáva sa, že pokles v Poľsku (-3,6 %) - ktoré má najviac diverzifikované vývozné trhy a je menej závislé na automobilovom priemysle, bude menej výrazný ako u jeho regionálnych partnerov, ako je Maďarsko ( -6,1 %), Česká republika (-6,5 %) a Slovensko (-7,5 %).

Mierna úroveň verejného dlhu, dlhu domácností a nefinančných spoločností pomohla pred krízou časť šoku absorbovať. Teraz sú ale okrem problémov súvisiacich s covid-19 na scéne aj ďalšie riziká. Od predčasného ukončenia podporných opatrení cez medzinárodné obchodné napätie až po možné dopady tvrdého Brexitu. Termín 31. decembra sa blíži a čas na dohodu sa rýchlo kráti. Brexit bez dohody by ďalej skomplikoval situáciu Británie a jej obchodných partnerov v regióne ako je Írsko, Holandsko a Belgicko a znamenal by pre tamojšie firmy ďalšie zvýšenie obchodných nákladov a administratívnej záťaže.

Firmy by mali viac monitorovať finančnú kondíciu svojich odberateľov

Neľahká ekonomická situácia sa takmer automaticky premieta do rastúceho počtu faktúr, ktoré nie sú uhradené včas alebo dokonca vôbec. Mnoho firiem sa obáva, že uzavrie rok s výraznou stratou, problémom sú aj nedostatočné finančné rezervy. „Môžeme očakávať zhoršenie platobnej morálky a v tejto situácii by si firmy mali položiť otázku, nakoľko sú silné, aké majú rezervy a či môžu situáciu zvládnuť vlastnými prostriedkami,“ hovorí Marek Gašparík a radí: „Odporúčame, aby firmy riziko nezaplatenia pohľadávok nepodceňovali.“ Najefektívnejším a najkomplexnejším nástrojom je v tomto smere poistenie pohľadávok. Úverová poisťovňa nielen preberá riziká svojich klientov, ale ponúka aj odborné znalosti, podporu pri vymáhaní nezaplatených faktúr alebo vyjednávanie splátkových kalendárov s dlžníkmi. Poistenie pohľadávok má aj preventívnu funkciu a jeho súčasťou je systematický monitoring kvality odberateľského portfólia.

Zdroj: Credendo