Čísla hovoria jasnou rečou a ak niekto hovorí, že ekonomika napriek kríze funguje tak ako doteraz, nie je to pravda. Prvé vlaňajšie jarné lockdowny naštartovali  výpadky vo výrobe i v odbyte. Trhy sa začali prepadávať, ale iba málokto vtedy zrejme tušil, že po roku bude situácia stále rovnako nepriaznivá, ak nie dokonca horšia. Januárové čísla predaja osobných automobilov v Európskej únii totiž vôbec nie sú povzbudzujúce. Naopak. A svetlo na konci tunela nevidno.

Historický prepad

Podľa štatistiky Európskeho združenia výrobcov automobilov ACEA sa v januári tohto roka prepadol predaj osobných motorových vozidiel v porovnaní s januárom 2020 o štvrtinu, presnejšie o 24%. Zrýchlený pokles trhu majú na svedomí obmedzenia súvisiace s covid pandémiou – výsledkom je januárový sumár registrácií v EU a Veľkej Británii len 726 491 kusov oproti 956 447 kusom za január 2020. Ide o najhorší výsledok v histórii vôbec...

Švédsky paradox

Dvojciferné straty zaznamenalo takmer všetkých 27 trhov EÚ, vrátane troch zo štyroch hlavných: najviac zasiahnuté bolo Španielsko (-51,5%), nasledované Nemeckom (-31,1%) a Talianskom (-14,0%). Najlepšie na tom bolo Francúzsko s poklesom len 5,8 percenta, zatiaľ čo Švédsko ako jediná európska krajina zaznamenala medziročný nárast predaja nových automobilov, a to dokonca o 22,5%! Presná príčina tejto škandinávskej anomálie zatiaľ nie je známa, ale zrejme sa pod ňu podpisuje zavedenie systémovej podpory predaja elektromobilov, veľmi slabý január 2020 po rekordnom roku 2019 a možno i odlišný prístup pri zavádzaní protipandemických opatrení...

Nie sme na tom o nič lepšie

Slovensko patrí s poklesom o 50,6% medzi tri najviac postihnuté krajiny EU – okrem nás sa nad 50% dostali ešte Španielsko a Rumunsko. Podľa stanoviska ZAP SR je hlavnou príčinou tohto strmého poklesu zatvorenie showroomov. „Nákup vozidiel cez internet je možný len v obmedzenej miere a zväčša pre taký typ vozidla, ktorý kupujúci pozná a má s ním skúsenosť. Pri modeloch, s ktorými zákazník skúsenosť nemá a nemôže si ich vyskúšať, je predaj veľmi obmedzený," uvádza zväz. Výrazný prepad nových registrácií sme v januári zaregistrovali aj v segmente ľahkých úžitkových vozidiel N1 ( – 30%), nákladných automobilov kategórie N2 (-80%) a autobusov M2 a M3 (-42,22%).

Cesta nadol pokračuje

Smutné čísla zo začiatku tohto roka len kopírujú vlaňajší vývoj – počas roka 2020 klesol predaj osobných áut v EÚ o 23,7 % na 9,9 milióna kusov. Optimistické predpovede o znovunaštartovaní predaja a tým aj produkcie sa zatiaľ vôbec nenapĺňajú. A počítať s nejakou účinnou formou štátnej pomoci, ako bolo napríklad „šrotovné“ po kríze v roku 2008, by bolo vzhľadom na celkovú kritickú situáciu asi naivné. Optimistické odhady na tento rok hovoria, že predaj osobných áut by sa oproti katastrofálnemu roku 2020 mohol zvýšiť aspoň o 10% ako dôsledok vakcinácie a postupného uvoľňovania pandemických opatrení v druhom polroku.

Piesok v súkolí

Možno viac ako znížený dopyt ohrozujú automobilový priemysel prípadné narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Jeden príklad za všetky – nedostatok čipov. Elektronický priemysel sa v dôsledku krízy rýchlo preorientoval na dodávky čipov pre spotrebnú elektroniku a znížil dodávky automobilkám, ktoré museli zastaviť výrobu. Keď sa opäť začala rozbiehať, nedostatok polovodičov pocítili viacerí výrobcovia, ktorí kvôli tomu museli znížiť produkciu. Vyskytli sa aj iné „úzke miesta,“ napríklad prechodný nedostatok akumulátorov pre hybridné vozidlá, ktorý oznámila automobilka Mercedes-Benz. K podobným výpadkom môže vzhľadom na neistú situáciu dochádzať častejšie a automobilová produkcia, závislá na systéme dodávok komponentov just-in-time, na ne nie je pripravená.

Elektronický domino efekt

Kvôli nedostatku čipov, ktorých sa v dôsledku „elektrizácie“ používa vo vozidlách stále viac, vyrobí napríklad koncern Volkswagen v prvom kvartáli 2021 o 100 vozidiel menej, zníženie produkcie z rovnakých dôvodov potvrdili aj Nissan, Honda, GM, Renault a ďalšie značky. Hlavní dodávatelia elektroniky Bosch, Valeo a Continental zápasia v dôsledku krízy a prudkého nárastu cien surovín s nižšími dodávkami od svojich subdodávateľov ako sú Infineon, NXP, Texas Instruments, Renesas a Nvidia. Odborníci odhadujú, že výpadky v zásobovaní čipmi najmä od ázijských dodávateľov spôsobia v prvom štvrťroku 2021 pokles produkcie o 10 až 20%. Problém je i v dlhej „čakacej“ dobe na čipy, ktorá sa pohybuje od troch do šiestich mesiacov. A kto si dnes trúfa odhadnúť, koľko bude vyrábať o pol roka?

Tvrdé dopady krízy

Prvé negatívne dopady sme zaznamenali už aj na Slovensku a určite nebudú jediné. Napríklad spoločnosť Stellantis (bývalé PSA v Trnave), musela pre nedostatok čipov zredukovať počet výrobných zmien. Od 22. marca musel na dva týždne zastaviť výrobu vozidiel výrobný závod Toyota Motor Manufacturing Czech Republic v Kolíne. A čo je horšie, niektorí výrobcovia komponentov pre automobilový priemysel už „nevládzu“ – napríklad spoločnosť Yazaki pôsobiaca v Michalovciach začala so znižovaním počtu svojich zamestnancov, rozviazanie pracovného pomeru sa má týkať 360 spomedzi 880 zamestnancov. Dôvodom je výrazný pokles objednávok, ktorý pre pandémiu nového koronavírusu zasiahol globálny automobilový priemysel.

Neistota núti ľudí šetriť

Situácia je vážna a výhľad je zrejme horší, ako si dokážeme priznať. Hlavné riziko sa skrýva v potenciálnom poklese kúpnej sily obyvateľstva, ktorý v dôsledku pandémie určite nastane. Áno, priemysel bol dobre rozbehnutý vlak, ktorý má veľkú zotrvačnú silu a aj keď ho vypnete, spomaľuje iba postupne a istý čas mu to trvá. Ak ale lokomotívu sústavne niekto vypína, nebude vôbec jednoduché dať celý tento kolos opäť do pohybu. Potrebuje totiž energiu, ktorá sa volá odbyt. Keď nebude pre koho vyrábať, kolesá sa prestanú točiť úplne.

Elektrické pozitíva

Zaujímavé je, že napriek výraznému vlaňajšiemu poklesu celkového predaja prekvapujúco narástol počet predaných elektromobilov a hybridov. Dosiahol trhový podiel až 10,5 percenta, čo je trikrát viac ako v roku 2019 (3%). Takmer vo všetkých krajinách EU narástol predaj elektromobilov v stovkách percent, sumár za celú EU predstavuje nárast o 263 %. Tento trend neobišiel ani Slovensko, kde sa v roku 2020 predalo 376 elektrických áut, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast o 272,3%. Najvýraznejší skok zaznamenalo Nemecko, kde sa vlani predalo 190 451 elektromobilov. Oproti roku 2019 (34 297 predaných elektromobilov) je to zvýšenie o 455,3%.

„Vďaka správnej politickej podpore, vrátane rozsiahleho zvyšovania kapacity infraštruktúry pre nabíjanie a tankovanie alternatívnych palív vo všetkých členských štátoch EÚ, môže tento pozitívny trend pokračovať,“ zdôraznil nový prezident ACEA a šéf koncernu BMW Oliver Zipse. „Napriek ekonomickým tlakom spôsobeným pandémiou je náš priemysel naďalej plne odhodlaný pokračovať v transformácii na uhlíkovú neutralitu.“