Ekosystémy sú základom celého ľudského života a fungovania spoločnosti, pretože poskytujú celý rad úžitkov, či už priamych, alebo nepriamych na uspokojovanie životných potrieb. Poskytujú potravu, vodu a materiály na rozvoj spoločnosti, podporujú tvorbu prírodných zdrojov, prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré prebiehajú v krajine a tiež poskytujú viaceré duchovné, kultúrne a rekreačné možnosti.

Užívať, ale neničiť

Napriek  nenahraditeľnému významu, ktoré ekosystémy plnia v krajine, dochádza k ich neustálemu ohrozovaniu a degradácii. Podľa informácií FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) je poškodených až 60 % svetových ekosystémov a využívajú sa neudržateľným spôsobom. Len 17 % biotopov a 11 % kľúčových ekosystémov v Európskej únii vykazuje priaznivý stav a aj to len vďaka tomu, že sú intenzívne chránené zákonmi.

Potrebujeme stále viac

V poslednom období pozorujeme výrazný dopyt po službách ekosystémov, predovšetkým dôsledkom pôsobenia globálnych megatrendov, najmä v dôsledku demografických zmien, ekonomického rozvoja, zmenou životného štýlu a zmenou správania sa spoločnosti. Zvýšený dopyt po produktoch ekosystémov, ako napríklad potraviny, suroviny či energie, zmenil štruktúru využívania krajiny. Zlikvidoval mnohé ekosystémy a tým ohrozil plnenie ich mimoprodukčných funkcií. A zánik či ohrozenie jedného ekosystému zákonite vyvoláva domino-efekt vo forme narušenia rovnováhy tých ďalších.

Príroda sa nedá ovládnuť

Súčasná epidémia koronavírusu nám drasticky pripomenula, aká zraniteľná a krehká je napriek všetkým moderným technickým vymoženostiam naša existencia na zelenej planéte. Zachovanie zdravých ekosystémov v ich pôvodnej podobe nie je iba marketingový výstrelok ekologických aktivistov – premeniť prírodu k obrazu človeka v štýle „rozkážeme vetru, rozkážeme ohňu“ alebo otáčať tok riek je cesta do záhuby. Práve voda a jej funkcia v prírode sa v poslednom čase stáva pre ekológov téma číslo jeden. Prečo?

Udržme ju čistú

Základná geologická poučka hovorí, že vody je na svete stále rovnaké množstvo. Zemská atmosféra (ak riadne funguje) nepustí do kozmu ani kvapku, takže voda sa nám nikde nestráca, iba mení svoje skupenstvo. Napriek tomu stále viac pociťujeme jej nedostatok. Prečo? Pretože naším prispením už nemení iba skupenstvo, ale i kvalitu. Čistú, pitnú vodu dokážeme ľudskou činnosťou premeniť na jedovatý kal, zapáchajúce splašky či nepoužiteľnú toxickú tekutinu. Veľkú časť znečistenia dokáže príroda sama eliminovať, ale návrat čistej vody z prírody trvá podstatne dlhšie, ako čas, za ktorý ju človek dokáže znehodnotiť. 

Nebezpečné drancovanie

Človek svojím neuváženým hospodárením, najmä intenzívnou ťažbou dreva či násilnou premenou pôvodných biotopov na hospodársky využiteľné plochy, spôsobuje nevratné škody v systéme fungovania ekosystémov. Typickým príkladom nevhodných zásahov do krajiny môžu byť neuvážené regulácie vodných tokov, ktoré okrem priamych zásahov do vodných tokov a ich bioty následne spôsobujú narušenie hydrologických podmienok okolitého prostredia, ohrozenie brehovej vegetácie, zánik mokraďových ekosystémov, narušenie celkového kolobehu vody v krajine a následne záplavy. Nečudo, že mokrade patria k najviac ohrozeným ekosystémom na svete.

Ako účinne ochrániť našu vodu?

Odpoveďou na túto otázku môže byť zlepšenie stavu krajiny a jej retenčnej schopnosti, tda schopnosti zadržať vodu zo zrážok na mieste, kde spadne. Hlavným pilierom je revitalizácia krajiny, zvyšovanie podielu zelených plôch, čo prispeje k spomaleniu odtoku vody z krajiny. Dôležité je tiež zlepšenie hospodárenia s vodou v krajine. Zlepšenie stavu krajiny, hospodárenie s vodou pomôže aj pri riešení problémov s pitnou vodou, povodňami, prehrievaním miest, eróziou a zlepšia biodivezitu. Prínosom bude tiež lepší ekonomický, sociálny, kultúrny rozvoj územia.

Mali by sme začať od seba

Odpoveďou na rastúci tlak na ekosystémy môže byť účinná ochrana prírody a biodiverzity. Tá si nevyhnutne vyžaduje informácie, vedomosti, určité zručnosti, relevantné právne a ekonomické nástroje, environmentálne vhodné technológie a vhodné manažmentové postupy. Nevyhnutná je aj zmena životného štýlu spoločnosti zameraného na ústup konzumného spôsobu života a jeho nahradenie environmentálne šetrným. Zachovanie ekosystémov, ochrana ich funkcií a efektívne využívanie ekosystémových služieb je nevyhnutnou podmienkou na udržateľný rozvoj spoločnosti a zachovanie ľudstva.

Ide to aj v mestách

Hovoriť o ekosystéme v prostredí súčasných veľkomiest je na prvý pohľad zrejmé protirečenie. Avšak aj v mestách môže človek a príroda existovať vedľa seba v symbióze, ak sa koruna tvorstva bude správať ku zvyšku sveta ohľaduplne, šetrne a udržateľne. A naopak, v mestskom prostredí nájdeme celý rad rastlín a živočíchov, ktoré sa na nové podmienky vcelku bez problémov adaptovali a vytvárajú tak úplne nové, dynamicky sa rozvíjajúce ekosystémy. Komunitné záhrady, zelené strechy s úľami, komunálny odpad ako ľahko dostupný zdroj potravy už nelákajú iba mestské krysy. Stále častejšie v mestách nájdeme i dravce – u nás najmä sokoly, v predmestiach indických miest už operujú svorky tigrov, nehovoriac o stovkách druhov hmyzu, ktoré sa prispôsobili podmienkam v husto zastavaných územiach. Človek a príroda dokážu vedľa seba žiť, ak si navzájom prejavia patričný rešpekt. Nič nie je iba čierne alebo biele. Ani v prírode.