Radí Mario Fondati, Managing Client Partner Amrop:

Jedným z podstatných faktorov rozvoja súkromných firiem je sebareflexia majiteľa a jeho schopnosť dívať sa na všetky oblasti svojho biznisu objektívne. To sa týka zamestnancov, rodinných príslušníkov, ale aj ich samotných. Analyzovať všetky pre a proti a vedieť sa správne rozhodnúť nie je ľahké. Vysoké ego, sebavedomie, húževnatosť, tvrdohlavosť, to sú vlastnosti, ktoré charakterizujú takmer každého zakladateľa firmy, ale tak isto sú to vlastnosti, ktoré po určitom čase a na určitom stupni vývoja firmy môžu brániť v jej ďalšom rozvoji. V praxi sa stretávame s prípadmi, keď sa majitelia donekonečna snažia riadiť všetky oblasti vo firme a nie sú ochotní ich delegovať na svojich kolegov. Utápajú sa v operatíve a „uteká“ im strategický rozvoj, nemajú čas sa zamyslieť nad ďalším smerovaním firmy v neustále sa meniacom podnikateľskom prostredí.

Kedy a v akých situáciách by mal majiteľ zasahovať do chodu firmy a kedy radšej nie?
Majiteľ sa musí rozhodnúť, ktoré funkcie a oblasti vo firme bude zastrešovať a priamo riadiť. „Či bude riaditeľom firmy a zodpovedať za celú operatívu alebo sa stiahne do roly akcionára, ktorý má na starosti stratégiu, inovácie, nové trhy a podobne,“ objasňuje Mario Fondati. Ak je v operatívnom manažmente, tak je jeho pozícia jasná a ovplyvňuje chod firmy na dennej báze.

Pokiaľ sa však rozhodol prevziať „len“ rolu akcionára, majiteľa, člena správnej rady a na výkon exekutívy si najal profesionálny manažment, tak musí byť pripravený dať mu aj všetky potrebné kompetencie. „Teda nezasahovať do každodenných rozhodnutí a sledovať len vývoj najdôležitejších firemných ukazovateľov, ktoré si s manažmentom odsúhlasil. Schopnosť majiteľov oddeliť svoje kompetencie od manažérskych kompetencií je často Achillovou pätou vo vzťahu majiteľ – riaditeľ a jeho prípadné problémy negatívne vplývajú na chod firmy,“ spresňuje Fondati.

Rozhodnutie, ktoré kompetencie si majiteľ ponechá a ktoré deleguje, je však podľa neho veľmi individuálne. Záleží od mnohých faktorov, ako je stabilita firmy a jej budúca stratégia, vývoj trhu, zdravotný stav a potenciálne iné záujmy majiteľa či schopnosti a kvalita firemného manažmentu.

 

Časté chyby manažérov vo vzťahu k majiteľovi firmy:
• Najčastejšou chybou manažérov je, že sa na firmu pozerajú z pohľadu manažovania ľudí a procesov a nie z pohľadu majiteľa.
• Pohlaď majiteľa nie je o benefitoch a sťažovaní sa na čas, ktorý človek vo firme strávil, ale o udržaní schopnosti firmy, obchodného konceptu, napredovaní a v neposlednom rade o tom, aby sa zamestnanci v ich firmách cítili spokojne.
• Koučing top manažérom či majiteľom firiem ponúka taký spôsob vedenia, ktorým dokážu sami so sebou a so svojím tímom nájsť riešenia aj v dnešných často neuveriteľne rýchlo sa meniacich podmienkach tzv. VUCA WORLD (Volatile, Uncertain, Complex and Ambiguous – nestály, neistý, zložitý a nejednoznačný svet).

Radí Radoslav Simon, Managing Director, Mercuri International:

Majitelia firiem dostávajú do často pozície „vykonávačov“ a suplujú funkciu svojho manažmentu – stanovujú operatívne ciele. Na druhej strane je problém, keď „zamestnaný“ manažment nemá stanovené dlhodobé ciele alebo ich má nesprávne nastavené. Vždy je totiž možné dosiahnuť stanovené krátkodobé ciele, ktoré však môžu dlhodobo firme
uškodiť.

Napríklad splnia nárast podielu na trhu, ale za akú cenu (ak ublížia marži), alebo dosiahnu ciele z hľadiska zisku, pritom však zabudnú na rozvoj firmy a jej pripravenosť na ďalšie obdobie. Najdôležitejšie a zároveň najťažšie je zabezpečiť, aby všetci manažéri aj pracovníci vnímali celú firmu ako ich „firmu». Miesto, ktoré
sa oplatí budovať pre seba a pre zákazníkov. Miesto, kde sa oplatí pracovať...

Kedy a v akých situáciách by mal majiteľ zasahovať do chodu firmy a kedy radšej nie?
Majiteľ firmy, ak nie je aktívny v manažmente, by mal mať skôr pozíciu vizionára alebo „ikony“. Jeho úlohou je nastaviť očakávania smerom k manažmentu – dlhodobé aj krátkodobé – a tiež spôsob, ako tieto budú merané. Pri dlhodobých cieľoch je tiež užitočné mať stanovenú postupnosť ich dosahovania, aby bolo jasné, či firma ide očakávaným smerom. A tiež musí žiadať od manažmentu plán činností, ako tieto ciele budú dosiahnuté, vrátane zdrojov na to použitých.

Majiteľ vždy môže tieto plány „oponovať“, prípadne neakceptovať – a manažéri sa môžu rozhodnúť pre neho nepracovať. V každom prípade by o tom mali hovoriť. Majiteľ by tiež mal určovať, akými hodnotami sa bude firma riadiť. Ciele sa dajú dosiahnuť rôznymi spôsobmi, ale nie všetky sú pre každého akceptovateľné – a toto by mal stanoviť majiteľ.

Ktoré typy koučingových metód sa vám osvedčujú pri koučovaní manažérov?
Pri majiteľoch naši koučovia najčastejšie v praxi riešia ich vnútorné motívy a ciele podnikania. Ďalej sú to situácie spojené s vedením ľudí, napríklad ako ich inšpirovať
a pomáhať im sa zlepšovať. Tiež ako riadiť a viesť manažérov, čo robiť pri stanovovaní ich cieľov, očakávaní i motívov.

Dôležité sú najmä správne cielené otázky, bez
navádzania a ovplyvňovania. Takto vieme klientovi pomôcť uvedomiť si, čo a ako chce spraviť a uľahčiť mu jeho rozhodovanie tým, že mu pomáhate pozrieť sa na veci aj z iných uhlov. Čiže, celé majstrovstvo a spôsob vedenia koučingu, je v technike kladenia správnych otázok.

Článok je krátený pre účely webu. Celý ho nájdete v letnom dvojčísle časopisu Zisk manažment.