Sú výsledkom neudržateľného stavu, ku ktorému ľudstvo dospelo vo výrobe a použití plastov. Vyrobíme plast, použijeme ho niekedy len na pár sekúnd a potom ho vyhodíme. Väčšina plastov, ktoré vyrábame a používame, končí v našom životnom prostredí, poškodzuje ekosystémy a nás samotných. Každý kus plastu, ktorý bol kedy vyrobený, stále na Zemi existuje v nejakej forme odpadu.

Keď je náš svet v rovnováhe, je zdravý. Všetko, čo pochádza zo zeme, sa do zeme vracia a prispieva k novému životu. Tento cyklus je kľúčový pre zdravé ekosystémy a zdravý svet. Pri plastoch je však tento cyklus v súčasnosti prerušený. Čísla sú alarmujúce, no napriek tomu vyrábame z ropy a plynu stále viac plastov. Pritom zo 6,3 miliardy ton doposiaľ vyprodukovaných plastov sa nejakým spôsobom zrecyklovalo iba 9%.

Neviditeľný zabijak

Plastový odpad sa rozpadá na mikro a nano plasty. V našich oceánoch a moriach sa nachádza až 51 biliónov mikroplastových častíc - 500 krát viac ako hviezd v našej galaxii. Na celom svete sa denne predá 1,3 miliardy plastových fliaš. A to je len špička plastového ľadovca na báze fosílií. Plast konzervuje naše potraviny. Je v nylone a polyestere, ktoré si obliekame, či chráni zdravotnícky personál pred koronavírusom. Ak bude súčasný trend pokračovať (a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v krátkom čase nejako dramaticky zmeniť), bude vo svetových oceánoch v roku 2025 na tri tony rýb pripadať jedna tona plastu...

Radšej vyrobiť, ako recyklovať

Hlavný dôvod spočíva v tom, že recyklácia plastov je drahšia ako výroba úplne nových plastov z fosílnych palív ako je ropa. Plasty na báze ropy dominujú na trhu, pretože sú trvanlivé, ľahké a lacné. Tento narušený vzťah spôsobuje dramatický nárast výroby nového plastu, pričom sa znížilo úsilie o recykláciu. Nemáme vybudovanú recyklačnú infraštruktúru, ktorá by sa zaoberala všetkým plastovým odpadom, ktorý vytvárame, a napriek tomu naďalej vyrábame ďalší a ďalší...

Ešte nie je koniec...

Napriek stupňujúcemu sa úsiliu o zákaz používania jednorazových plastov očakávajú ich výrobcovia v nasledujúcich rokoch rast objemu produkcie. Napríklad v USA sa vďaka lacnému bridlicovému zemnému plynu má do 400 nových či rozširovania súčasných závodov na výrobu plastov investovať 50 miliárd dolárov, čím sa do roku 2030 zvýši ich produkcia o 50% a vývoz stúpne dokonca trojnásobne! Predstavitelia priemyslu plastov to zdôvodňujú očakávaným zvýšením dopytu po jednorazových plastoch, ako sú obaly na vodu, nealkoholické nápoje a rastúcimi spotrebiteľskými trhmi v rozvojových krajinách.

Devastácia rozvojových krajín

To znamená, že väčšina plastov vyrobených v USA sa plánuje vyvážať do rozvojových krajín, kde systémy nakladania s odpadom nemusia byť dostatočne vybavené na zvládanie súčasného, ​​nieto zvýšeného množstva biologicky neodbúrateľného pevného odpadu. Žiaľ, pandémia okrem mnohých iných negatívnch vplyvov priniesla i zmŕtvychvstanie jednorazových plastových obalov.

Ani s nimi, ani bez nich

Bez plastov sa jednoducho nezaobídeme a úplne sa bez nich nezaobídu ani nasledujúce generácie. Keďže efektívna recyklácia nie je ani len na obzore, jediným prijateľným riešením je náhrada plastov – za plasty. Avšak také, ktoré sa nebudú vyrábať z fosílnych surovín a ktoré sa v prírode rýchlo rozložia na neškodné komponenty. Napriek tomu, že bioplasty majú rovnakú molekulárnu štruktúru ako plasty na báze ropy, ktorých rozklad trvá stovky rokov, výskum ukazuje, že polyméry na báze biomasy sú náchylnejšie na biologický rozklad, a to aj v priemyselných kompostovacích zariadeniach. Zástancovia bioplastov veria, že sú kľúčom k tomu, aby sa plast stal súčasťou obehového hospodárstva.

Ako huby po daždi

Pretože ide aj o komerčne atraktívnu oblasť, vývoj prináša neustále lepšie a kvalitnejšie bioplasty, ktoré sa (zatiaľ okrem ceny) svojimi vlastnosťami už pomaly vyrovnajú osvedčeným tradičným plastom z ropy. Z čoho sa dajú nové materiály, nahrádzajúce plasty, vlastne vyrobiť, aby si zaslúžili označene bio? Ideálnu surovinu predstvujú rastlinné produkty, ktoré sa inak nedajú využiť a ako odpad sú preto lacné, čím môže nový plast konkurovať „fosílnym“ aj cenou. Napríklad olivové jadrá, ktoré vznikajú ako odpad pri výrobe olivového oleja.

Odpad ako surovina

Turecký startup s názvom Biolive začal vyrábať bioplastové granule z olivových kôstok, ktoré sa môžu v prírode rozložiť za rok. Účinná látka oleuropein, nachádzajúca sa v olivových jadrách je antioxidant, ktorý predlžuje životnosť bioplastu a zároveň urýchľuje kompostovanie materiálu do formy hnojiva. A keďže granule Biolive možno spracovať rovnako ako plasty na báze fosílnych palív, výrobcovia plastov môžu konvenčné granule jednoducho nahradiť bez toho, aby narušili výrobný cyklus priemyselných výrobkov a obalov na potraviny.

Príroda ponúka riešenia

Podobne ako olivové jadrá môžu na výrobu bioplastov poslúžiť aj šupky slnečnicových semien, ktoré vznikajú pri výrobe oleja ako odpad. Nemecký startup Golden Compound vytvoril jedinečný bioplast Sustainable Sunflower Plastic Compound, označovaný ako S²PC. Je vystužený slnečnicovými šupkami, ktoré sú na 100% recyklovateľné. „Zelený“ bioplast firma vyrába bez GMO a dá sa bezo zvyšku kompostovať aj doma. Možno z neho vyrobiť prakticky všetko - napríklad kancelársky nábytok, recyklovateľné prepravné a skladovacie boxy, biologicky odbúrateľné kávové kapsuly, kvetináče či hrnčeky na kávu. Vratný pohár Golden Compound je možné pred kompostovaním umývať v umývačke riadu až 500-krát.

Slizká alternatíva

Rastúca snaha o využitie organického odpadu priniesla zaujímavý výsledok vo Veľkej Británii. Spoločnosť MarinaTex začala s výrobou plastu z odpadu pri spracovaní rýb – kože, šupín a červených rias, ktorých sa len v Británii ročne vyprodukuje asi 500 000 ton. MarinaTex tvrdí, že kompostovateľný biopolymér vytvára silnejšie obaly ako konvenčné plastové vrecká. Vyvracia tak vžitý názor, že bioplastom chýba pevnosť a trvanlivosť. Materiálom, ktorý sa v komposte rozloží za 4 až 6 týždňov, sa dajú nahradiť jednorazové plasty v pekárenských vreckách či sendvičových balíčkoch.

Rok namiesto 500 rokov

Napriek tomu, že polyetylén (PET) je jedným z najviac recyklovateľných plastov na báze fosílnych palív, rozkladá sa stovky rokov. Firma Avantium so sídlom v Amsterdame preto vytvorila revolučnú technológiu „YXY,“ ktorá premieňa rastlinné cukry na nový, biologicky odbúrateľný obalový materiál polyetylén furanoát alebo PEF. Ten má podobné vlastnosti avšak v podmienkach priemyselného kompostovania degraduje oveľa rýchlejšie – približne za 250-400 dní na rozdiel od 300-500 rokov u PET. Dá sa použiť ako textilné vlákno, fólia a má potenciál stať sa významným hráčom v oblasti balenia nealkoholických nápojov, vody, alkoholických nápojov a ovocných štiav. Navyše sa dá recyklovať spolu s „fosílnym“ PET, vďaka čomu získa recyklát ešte lepšie vlastnosti ako pôvodný PET.

Zdravé podhubie

Ďalší príklad rastie z podhubia - biologicky odbúrateľný materiál na báze mycélií, ktorý by mohol nahradiť umelú kožu. Lídrom v ich využití je firma Reishi, ktorá vyvíja trvalo udržateľnú náhradu jemnej mycéliálnej kože z tkanej bunkovej mikroštruktúry odvodenej z húb. Ide o vodotesný biomateriál s kvalitou a estetikou kože alebo syntetických plastových materiálov, ale s negatívnou uhlíkovou stopou. Biomateriál má za cieľ prekonať existujúce „vegánske kože,“ ktoré sú vyrobené z neudržateľných plastov.

Iba spoločne to dáme

Znečistenie plastmi je problém, ktorý si vyžaduje celosvetovú spoluprácu, podobnú zmene klímy, pretože sú dvoma stranami tej istej mince. Na základe analýz je zrejmé, že výroba plastov z fosílnych palív je nákladovo efektívna iba vtedy, ak sa na ňu využijú komponenty, ktoré sa nepoužívajú na výrobu energie, pričom plast je viac-menej považovaný za vedľajší produkt energetického priemyslu. Ak teda prejdeme od fosílnych palív k obnoviteľným energiám a zdravému ovzdušiu, možno to tiež spôsobí odklon od výroby nehospodárnych plastov na jedno použitie.

 Bioplastový trhák zo Slovenska

Kolektív vedcov pod vedením prof. Pavla Alexyho z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyvinul a v súčasnosti v praktickom živote overuje sľubnú skupinu bioplastov s označením Nonoilen. Ide o stopercentne biorozložiteľné materiály, spĺňajúce mechanické a ďalšie úžitkové kritériá, známe z používania plastov. Sú vyrobené len z obnoviteľných nefosílnych polymérnych surovín a rozkladajú sa v bežnom mikrobiologicky aktívnom prostredí. Bioplasty typu Nonoilen sú ako úžitkový vzor chránené v SR a patent získali mnohé európske i ázijské krajiny.

Vzhľadom na absentujúce syntetické aromatické štruktúry by sa počas biologického rozkladu nemali vytvárať ftaláty, prípadne iné nebezpečné chemikálie, kvôli ktorým sú kritizované súčasné bioplasty, obsahujúce aromatické syntetické štruktúry. V súčasnosti sa perspektívny bioplast intenzívne testuje v praktických podmienkach, napríklad v podobe biorozložiteľných pohárov, ktoré sa dajú umývať v umývačke riadu, či univerzálnej fólie.