Očakávaný odklon od fosílnych palív nastolil otázku, čím ich v budúcnosti nahradíme. Pri všetkej snahe, masívnej štátnej podpore a investíciách do výskumu nie je zatiaľ energia z obnoviteľných zdrojov schopná nahradiť uhlie a plyn pri výrobe tzv. silovej elektriny – teda stabilne prúdiacej energie pre výrobný sektor a infraštruktúru. Viacerí odborníci sa preto stavajú kriticky k unáhlenému odstavovaniu klasických tepelných elektrární najmä vo vysoko industrializovaných krajinách ako je Nemecko.

Prvé skúsenosti z praxe od začiatku odstavovania uhoľných elektrární v tejto krajine totiž priniesli problémy tak v poklese kapacity, ako aj v distribúcii elektriny. Zavádzanie najnovších technológií pri riadení prenosových sústav je totiž nesmierne zložitý a dlhotrvajúci proces, ktorý musí zohľadňovať zmeny v reálnom čase. Navyše, elektrická sústava v Európe je tesne prepojená medzi jednotlivými štátmi, čo na jednej strane síce prináša možnosti vyrovnávania krátkodobých výkyvov, no zároveň zvyšuje nároky na komplexnosť siete a spôsobuje ďalšie problémy.

Rozhodnutie pod tlakom

Prvý posun v energetickom dohadovaní sa prišiel pomerne prekvapujúco zo strany Európskej komisie. Tá si pred vyše rokom nechala vypracovať stanovisko analytikov či zaradiť jadrovú energiu medzi zelené investície. Ich stanovisko bolo jednoznačné - jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú. Na základe tohto záveru komisia začiatkom februára tohto roka vydala návrh na zmenu taxonómie, ktorý zaraďuje jadro medzi udržateľné zdroje energie. O pár dní k tomu pripojila i návrh, ktorým sa uznáva zemný plyn ako dočasne udržateľný zdroj energie, ktorý má pomôcť najmä pri prechode z vysoko znečisťujúcich palív, akým je napr. uhlie. Európsky parlament a Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené vlády jednotlivých členských krajín EÚ, teraz majú štyri mesiace na preskúmanie delegovaného aktu a vznesenie námietok.

Prečo je taxonómia dôležitá?

Dlho očakávaná taxonómia má nasmerovať tok peňazí do udržateľných činností v celej Európskej únii. Nové investície sa tak majú riadiť pravidlami, ktoré podľa EK pomôžu napĺňať ciele Európskej zelenej dohody, napríklad v súvislosti s dekarbonizáciou a záväzkom EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu.

Taxonómia má vytvoriť spoločný „jazyk,“ ktorý budú môcť investori používať pri investovaní do projektov a hospodárskych činností „s výrazným priaznivým vplyvom na klímu a životné prostredie.“ Zavádza tiež nové povinnosti v oblasti zverejňovania, ktoré sa vzťahujú na spoločnosti a účastníkov finančného trhu. „Taxonómia pomáha mobilizovať súkromných investorov, aby sa orientovali na ciele v oblasti klímy, a vzťahuje sa na činnosti v oblasti energetiky, ktoré odzrkadľujú rozdielne situácie a východiskové pozície jednotlivých štátov,“ uviedla Európska komisia.

Dobrá správa pre Slovensko

Slovensko sa spolu s Francúzskom, Českou republikou, Poľskom a Bulharskom aktívne zapojilo do presadzovania tejto zmeny. Komisia podľa premiéra Eduarda Hegera svojím rozhodnutím „uznala, že na naplnenie cieľa, ktorým je klimatická neutralita, je potrebné prihliadnuť na energetický mix jednotlivých členských štátov, keďže tie majú rôzne štartovacie pozície.“ Slovensko celoeurópsky cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050 podporuje, bez jadrovej energie to však nepôjde. Je stabilná (na rozdiel od väčšiny obnoviteľných zdrojov) a nízkoemisná, a preto je dôležitá pri prechode na zelenú ekonomiku. Naše možnosti sú historicky dané a vyše 50 % elektriny vyrábame z jadra, čo nás radí na druhé miesto v EÚ. Po dostavbe 3. bloku JE Mochovce to bude vyše 70 %.

Prečo ten obrat?

Analýzy expertov neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny. Pochopiteľne, ak sú bezpečné a najmä ak je garantované bezpečné odstraňovanie vyhoretého jadrového paliva, čo je i jedna z kľúčových podmienok EK pre ich výstavbu a prevádzku. Skladovanie jadrového odpadu v hlbokých geologických formáciách je podľa analýzy považované za „vhodné a bezpečné“. Ako príklad odborníci uvádzajú Francúzsko a Fínsko, ktoré sú v pokročilej fáze vývoja týchto lokalít.

Zelená pre veľké peniaze

Poľsko, Česká republika a Bulharsko, ktoré zmenu postoja EK podporovali, plánujú stavať nové jadrové reaktory, aby znížili svoju závislosť od uhlia a splnili európske klimatické ciele. Francúzsky prezident ohlásil ambiciózny program nahradenia svojich deviatich starnúcich jadrových elektrární novou generáciou tlakovodných reaktorov s názvom EPR. Fínsko a Británia majú tiež vo výstavbe EPR, ale náklady sa zvýšili kvôli oneskoreniam a bezpečnostným problémom. Zmena taxonómie by mala pomôcť najmä pri uvoľňovaní investícií – jadrové elektrárne sú totiž drahé, a to najmä kvôli enormnému rozsahu bezpečnostných prvkov.

Výhody pre investorov

Jadrový priemysel mal za danej situácie podstatne sťažený prístup k finančným prostriedkom. Jadrová energia je drahá čo sa týka investičných nákladov a nových projektov bolo čoraz menej. Nová klasifikácia jadrovej energie môže preto ovplyvniť výšku finančnej podpory, ktorú budú môcť vlády poskytnúť novým projektom. Tá závisí od pravidiel Únie o štátnej pomoci, ktoré sa eurokomisia tento rok chystá revidovať. „Zaradenie medzi udržateľné investície umožní spoločnostiam prístup k dlhopisom a fondom s nižšou úrokovou sadzbou. To pre firmy znamená zníženie celkových nákladov,“ uviedla vedúca komunikačného oddelenia Európskeho atómového fóra (FORATOM) Jessica Johnsonová.

Záruky a pomoc štátu

Závislosť rozvoja jadrovej energetiky od verejných zdrojov podčiarkuje aj fakt, že súkromné banky sú ochotné podieľať sa na nových projektoch len v tom prípade, ak im vlády poskytnú dostatočné finančné záruky a štátnu pomoc. Jadrové elektrárne sú „veľmi náročné na kapitálové investície. Samotná výstavba je zdĺhavá a počas nej narastá cena investovaného kapitálu,“ povedal generálny riaditeľ FORATOM Yves Desbazeille. „Pre perspektívu ďalšej výstavby je otázka financovania absolútne kľúčová. Je zrejmé, že taxonómia bude hrať v tejto súvislosti dôležitú úlohu,“ dodal Desbazeille.

Zelený atóm a bezpečnosť

Na Slovensku zatiaľ nie je reálne nahradiť existujúce jadrové elektrárne tak, aby nebola ohrozená stabilita elektrizačnej sústavy a aby sa zároveň podarilo pokryť dopyt po elektrine zo strany zákazníkov. Plán Ministerstva hospodárstva SR prijatý v decembri 2018 definuje vývoj energetiky v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Počíta s využívaním jadrovej energie ako hlavného bezuhlíkového zdroja elektriny. Sprísnenie európskej legislatívy týkajúce sa bezpečnosti sa pretavilo do množstva nových technických opatrení (tzv. pofukušimské opatrenia), ktoré je nevyhnutné vykonať na fungujúcich jadrových elektrárňach a ešte vo väčšom rozsahu pri budovaní, spúšťaní a prevádzke nových zdrojov.

Nenahraditeľné

Hoci podiel jadrových elektární na Slovensku pokiaľ ide o inštalovaný výkon je iba 21% (najväčší podiel majú elektrárne využívajúce zemný plyn, uhlie, biomasu či bioplyn), vyrábajú vyše polovice všetkej našej elektrickej energie. V roku 2020 vyrobili 15 444,3 GWh elektriny, čo predstavovalo takmer 53 % z celkového objemu výroby elektriny na Slovensku (29 322,2 GWh). Za atómkami ďalej nasledujú vodné elektrárne, ktoré vyrobili 4904,7 GWh energie a elektrárne spaľujúce plynné palivá s produkciou na úrovni 4721,8 GWh. Zariadenia, ktoré využívajú tuhé palivá, napríklad uhlie alebo biomasu, vyrobili 2504,6 GWh elektrickej energie. A pre úplnosť - fotovoltické elektrárne dodali 840,9 GWh a produkcia veternej energie dosiahla 14 GWh...

Nie sme v tom sami

Jadrové elektrárne produkujú viac ako 10 % celosvetovej energie. Na celom svete je v súčasnosti stále v prevádzke viac ako 450 reaktorov. Podľa názoru odborníkov budú aktivity v oblasti prevádzky a modernizácie existujúcich technológií pretrvávať minimálne nasledujúce polstoročie. Žijeme na jednej planéte, preto je treba snahu o dekarbonizáciu Európy vidieť v širšom ekonomickom kontexte – napríklad v súvislosti s tým, že Čína každý deň (!) spúšťa dve nové uhoľné elektrárne alebo že India má v prevádzke 22 reaktorov v siedmich jadrových elektrárňach a v dlhodobom horizonte plánuje výstavbu ďalších deviatich.

Za čistejšiu budúcnosť

Aj z tohto pohľadu sa rozhodnutie EK o zaradení jadra medzi udržateľné zdroje energie javí ako logické a správne. Pochopiteľne, štáty, ktoré sa od jadra odklonili (Nemecko, Rakúsko) s týmto postupom nesúhlasia, no budú sa s ním musieť zmieriť. Čísla sú totiž neúprosné a potvrdzujú, že bez stabilných nízkoemisných zdrojov silovej elektriny bude dekarbonizácia Európy iba zbožným želaním ekológov. Z dlhodobého hľadiska sa však ľudstvo musí spoľahnúť na vývoj úplne nových energetických zdrojov ako sú jadrové elektrárne neprodukujúce rádioaktívny odpad, či reaktory jadrovej fúzie. Na oboch už vedci intenzívne pracujú.

Slovenský jadrový potenciál

Mochovce 1. a 2. blok

Štyri bloky Atómovej elektrárne Mochovce sú vybavené tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. Výstavba tretieho a štvrtého bloku sa pozastavila v roku 1992 a znova spustila v novembri 2008. Každý blok AE Mochovce vyrobí ročne vyše 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.

V súčasnosti sa zčalo zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky v júli tohto roka, spustenie štvrtého bloku sa predpokladá v júni 2024.

Jaslovské Bohunice V2

Elektrická energia v AE Bohunice V2 sa vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 až 1985. Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom mesta Trnava z AE Bohunice v roku 1987 prešla elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Od roku 2002 sa na blokoch V2 realizoval program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. EUR, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW/blok.