Aj z uvedených čísiel je zrejmé, akú dôležitú úlohu zohráva automobilový priemysel v ekonomike Slovenska. Nie sú to len štyri svetové automobilky, ktorých produkcia u nás ťahá prakticky všetky najdôležitejšie hospodárske ukazovatele. Na automobilky je naviazaných ďalších 350 dodávateľov, takže spolu s nimi automobilový priemysel na Slovensku v súčasnosti zamestnáva vyše 150 tisíc pracovníkov a priamo alebo nepriamo ovplyvňuje tvorbu ďalších viac ako 250 tisíc pracovných miest, pričom generuje 44% HDP z priemyselnej výroby. Na exporte sa podieľa 40,2 percentami, čím výrazne prispieva k pozitívnej obchodnej bilancii Slovenska.

Nevyslyšané volanie

Predstavitelia automobilového priemyslu sú pritom presvedčení, že podmienky, ktoré pre ich pôsobenie vytvára Slovenská republika, nie sú adekvátne dôležitosti tohto odvetvia. Ide najmä o opatrenia, po ktorých celé odvetvie už dlhé roky volá a ktoré by mali zabezpečiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť automobilového priemyslu na Slovensku v horizonte najbližších desiatich rokov. Doteraz sa nepodarilo splniť dôležité body z uznesenia vlády, ktoré bolo prijaté ešte v decembri 2017 a vlaňajšie prepuknutie korokarízy tieto kroky ešte viac oddialilo.

Podnikateľské prostredie

Ako už roky upozorňujú predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR), vzhľadom na význam automobilového priemyslu je nevyhnutné zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Zo strany vlády by mali byť podľa zväzu  prijímané také riešenia, ktoré nezvýšia daňové ani odvodové zaťaženie pre zamestnancov a zamestnávateľov. S predvídateľnosťou podnikateľského prostredia priamo súvisí aj štandardný legislatívny proces prijímania zákonov či ich noviel.

Legislatívny chaos

Je zarážajúce, že novely sa predkladajú často prostredníctvom poslancov v parlamente, bez vzájomnej diskusie v rámci tripartity a bez dôkladnej analýzy všetkých dôsledkov prijímaných zmien. „Musíme si uvedomiť, že o budúce zákazky súťažíme v globálnom prostredí. A my s cenou práce prestávame byť konkurencieschopní v rámci krajín V4 a postupne dobiehame aj Portugalsko či Španielsko,” hovorí prezident ZAP SR Alexander Matušek.

Ľudia, ľudia, ľudia...

Z dlhodobého hľadiska je najväčší problém slovenského automobilového priemyslu kvalifikovaná pracovná sila. V automobilovom priemysle aktuálne chýba 14 tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Podľa predstaviteľov zväzu je tento stav alarmujúci a je nevyhnutné akcelerovať opatrenia smerujúce k transformácii vzdelávacieho systému pre potreby praxe na všetkých jeho úrovniach. Hoci systém duálneho vzdelávania priniesol určité zlepšenie, stále chýba napríklad jasné definovanie úlohy zamestnávateľov ako poskytovateľov vzdelávania. Automobilky i subdodávatelia si najčastejšie musia pomáhať sami a vlastnými kapacitami školiť nových pracovníkov. Tých je navyše nedostatok a takéto školenia sú z organizačného hľadiska pre zamestnávateľov časovo i personálne náročné.

Chýbajúca ústretovosť

Stále častejšie preto musia pristúpiť k náboru pracovníkov zo zahraničia, tu im však život komplikuje nepružný, zdĺhavý a administratívne náročný systém vybavovania prijímania cudzincov do pracovného pomeru. Ešte pred vypuknutím pandémie volali predstavitelia automobilového priemyslu po spružnení zákonníka práce tak, aby si mohli ponechať pracovníka vo firme aj v čase poklesu objednávok a výroby. Cieľom je dosiahnuť, aby sa firma vyhla strate zamestnanca ak vie, že ho onedlho bude znova potrebovať. Pre štát by to znamenalo výhodu, že sa nemusí starať o nezamestnaného a firma by nemusela stále hľadať a zaškoľovať nových ľudí.

Morové rany

Koronakríza automobilový priemysel citeľne postihla, či už poklesom odbytu, núteným prerušením práce alebo narušením subdodávateľských reťazcov. Prakticky dodnes sa automotive sektor z týchto rán úplne nespamätal a naviac ho začala kváriť ďalšia morová rana v podobe globálneho nedostatku čipov.

Mohlo to byť už dávno

Prakticky od začiatku pandémie naše automobilky a subdodávatelia naliehali na zákonné zavedenie tzv. kurzarbeitu, ten však musel prejsť celým legislatívnym procesom (na ten by nebolo vhodné využiť skrátené legislatívne konanie, ktoré sa tak často počas krízy využíva v menej dôležitých právnych normách?), než ho v máji tohto roka prijal parlament s účinnosťou od januára 2022.

Kým sa štát rozhýbe...

Čo však bude dovtedy, než zákon nadobudne platnosť, keď sa systém štátnej pomoci pre zachovanie pracovných miest, ktorý doposiaľ nášmu automobilovému priemyslu pomáhal prekonať krízu, zmenil a má sa riadiť Covid automatom? Automobilový priemysel však funguje globálne – Covid možno ustúpil na Slovensku, ale v krajinách našich dodávateľov zúri ďalej. Podľa členov ZAP SR tak znova dochádza k ohrozeniu pracovných miest na Slovensku a v ťažkých časoch hrozí znižovanie konkurencieschopnosti. Preto požadujú skoršiu účinnosť zákona o kurzarbeite a dovtedy zachovanie doterajšej schémy štátnej pomoci.

...svet nám utečie

Ďalší faktor, ktorý môže do značnej miery ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu, je akcelerácia posunu k alternatívnym pohonom, predovšetkým elektromobilov. Týka sa to i samotnej výroby, jej dekarbonizácie, udržateľnosti, znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie a „zelených“ riešení pri nakladaní s odpadom.

Dva kroky vzad

„Zahraničné koncerny, ktoré investovali na Slovensku, prijali zásadné rozhodnutia v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Bohužiaľ, vývoj posledných rokov ukazuje, že na Slovensku sa od týchto cieľov vzďaľujeme. Ak budeme zhodnocovanie priemyselných odpadov realizovať v zahraničí, určite to neprospeje konkurencieschopnosti Slovenska a jeho priemyslu,“ hovorí Alexander Matušek.

Zelená dohoda

Európa je jednoznačne na ceste k zelenej transformácii, ktorej súčasťou je aj automobilový sektor. Vyplýva to aj zo základného dokumentu Európskej komisie „Green Deal,“ ku ktorému sa pripojilo aj Slovensko. Podľa ZAP SR je tento akt zo strany Slovenskej republiky zatiaľ iba formálny. Prihlásenie sa k základným myšlienkam dokumentu znamená pre automotive sektor záväzok v podobe realizovania zmien a úloh s cieľom rozvoja mobility alternatívnych       pohonov, budovania infraštruktúry, dekarbonizácie výroby, digitalizácie, autonómneho riadenia či kybernetickej bezpečnosti. A to všetko sú oblasti, v ktorých Slovensko zatiaľ figuruje na chvoste Európy. Bolo by načase, aby politici začali načúvať ľuďom, ktorí v tomto štáte vytvárajú skutočné hodnoty a snažili sa im na to vytvárať adekvátne podmienky.

S vlastnou divízou

Subdodávatelia sú významnou súčasťou automobilového priemyslu na Slovensku. V súčasnosti tvoria takmer 60 percent tržieb automotive sektoru a rovnako 60  percentami sa podieľajú na exporte automobilového priemyslu. Na Slovensku je aktuálne 343 subdodávateľov, ktorí spoločne poskytujú prácu viac ako 154 tisíc zamestnancom. Od hustoty a kvality subdodávateľskej siete priamo závisí aj ďalšie napredovanie finálnych výrobcov na Slovensku.

Počet subdodávateľov na Slovensku začína mať v súčasnosti klesajúcu tendenciu, čo je znepokojivé. Rozloženie subdodávateľov v rámci krajiny je výrazne nerovnomerné. Najviac rozvinutá infraštruktúra je na západe Slovenska, kde počet subdodávateľov dosahuje číslo 279. Zatiaľ čo napríklad na východe Slovenska je ich iba 64. „Sila, hustota, ale hlavne schopnosť rýchlo reagovať zo strany subdodávateľov, je významnou podmienkou úspechu finálnych výrobcov,“ hovorí Jaroslav Holeček, koordinátor Divízie subdodávateľov. Preto je veľmi dôležité, aby boli subdodávatelia etablovaní v blízkosti výrobcov, aby ich prítomnosť výrazne napomáhala znižovať logistické náklady.“

Aj preto sa vlani Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP SR) rozhodol založiť samostatnú Divíziu subdodávateľov. Jej hlavným cieľom je definovať aktuálne potreby subdodávateľov a pomáhať rozvoju a stabilizácii tohto významného sektoru automobilového priemyslu.