K tomu aby sme boli tvoriví, potrebujeme podnety! Najlepšie niečo, čo sme ešte nezažili – niečo, čo je „outside the box“. Áno, najlepšia by bola podnetná dovolenka pri mori. Ja som vždy po dovolenke plný nápadov a novej energie. Myslím, že je to možné aj vo virtuálnom prostredí.

Uvediem jeden príklad. Nedávno sme s jednou firmou robili online školenie, na ktorom sa zúčastňovalo 12 členov vyššieho manažmentu. Ich úlohou bolo riešiť veľmi náročnú logickú hádanku. Riešenie úlohy trvalo už pomerne dlho a neboli veľmi efektívni. Vtedy sa ozval jeden z manažérov – to je ako u nás vo firme, 4 niečo riešia a 8 ľudí sa na to  pozerá. Je nás tu zbytočne veľa.  Po krátkom šoku navrhol rozdelenie úloh do 3 menších skupín, kde každá skupina bude riešiť jednu variantu úlohy a budú sa vzájomne informovať, či našli správne riešenie. Úlohu sa im týmto spôsobom podarilo vyriešiť vo veľmi rýchlom čase.

Je tu určite viacero uhlov pohľadu na prínos tejto aktivity. Keď diskutovali o priebehu aktivity účastníci, začali rozprávať o tom, že sa často zúčastňujú mítingov, na ktorých iba sedia a pozerajú ako ich kolegovia niečo riešia. Prečo sa neozvete? Pýtali sa viacerí! Ja som si to doteraz ani neuvedomoval, odpovedali niektorí. Ja viem, že som tam zbytočne, ale ja si popri mítingu odpovedám na správy...

Dobrá správa pre túto firmu je, že sa im vďaka tomuto podnetu podarilo zbaviť niektorých zbytočných mítingov, na riešenie úloh používajú menšie efektívnejšie tímy a vzájomne sa informujú o výsledkoch.

Pridám, ešte jeden pohľad – možno ich to napadlo na online školení, pretože táto úloha bol presne ten podnet, ktorý mozog potrebuje, aby začal pracovať a tvoriť. Aby vyletel zo stereotypu a mohol tvoriť. Môžu manažéri vytvárať prostredie, ktoré bude stimulovať? Myslím si, že áno. Aj keď je to niekedy náročné, mali by sa o to pravidelne snažiť.

Poďme sa na túto problematiku pozrieť z pohľadu, ako funguje mozog:

Vedci zistili, že v našom mozgu sa nachádzajú tzv. zrkadlové neuróny. Táto časť mozgu je veľmi dôležitá pre našu schopnosť spolupracovať už od dávnych čias. Ako dôkaz nám poslúži jednoduchý experiment, ktorý robili talianskí vedci. Ak opica zatiahla za správnu páčku – získala banán a mohli sme pozorovať prejavy radosti. Zaujímavé však je to, že rovnaké prejavy radosti u opíc prebiehali aj vtedy, ak pozorovali inú opicu, ktorá bola úspešná. Je to dôkaz existencie schopnosti „vcítiť sa do kože“ iného a vnímať to, čo robí rovnako, akoby sme to robili my sami. Ľudia podobne ako primáty, tieto zrkadlové neuróny využívame, aby sme sa jeden od druhého rýchlejšie učili a odovzdávali si informácie efektívnejšie. Pretože, ak pri učení prežívame emócie – či už sú naše vlastné alebo ľudí okolo nás, je to pre nás veľmi dôležité. Je dokázané, že emócie pomocou hormónov pomáhajú vytvárať mozgové prepojenia v mozgu. Mozgové prepojenia sú vytvárané rýchlejšie a sú trvalejšie, ak pri nich prežívame emócie.

Naši predkovia, aby prežili, pracovali v úzkych spoločenstvách, pozorovali a kopírovali úspešné správanie, rozvíjali svoje lovecké stratégie a učili sa zo svojich spoločných úspechov a neúspechov. Plakali a tešili sa spoločne.

Preto aj my moderní ľudia potrebujeme k svojej práci emócie. Ak vyriešime v malom tíme podnetnú úlohu, vytvoríte logo, vymyslíme ako kreatívne osloviť klienta, je to pre náš mozog podnet, ktorý v týchto časoch tak veľmi potrebujeme. Môžeme sa spoločne radovať a vidieť pred sebou výsledok našej práce. Preto ak pracujete ako manažér, vytvorte pre Váš tím podnet. Krátku a zaujímavú úlohu, ktorú spoločne vyriešite.

Druhá strana mince?

Pred časom som telefonoval s kolegom a tak dobre sme si ponadávali takpovediac na všetko... Uvedomil som si, že mi to urobilo veľmi dobre. Je to asi o tom, že som potreboval počuť, že nie som sám, komu táto situácia už lezie na nervy. Asi to budú znova tie spomínané zrkadlové neuróny alebo skôr nahnevané neuróny?

Samozrejme opatrne, na spoločné nadávanie sa veľmi ľahko zvykne...