Ako ste vnímali prvú vlnu pandémie a čo sa udialo za posledný rok a pol v rámci vzdelávania a vašej práce?
V rámci vzdelávania a zmien v portfóliu mojich kurzov sa toho udialo veľmi veľa. Prv však treba povedať, že na prvú vlnu pandémie som vôbec nebol pripravený, a to napriek tomu, že sa vedelo, že príde. Počas marca až mája 2020 som prestal kvôli protipandemickým opatreniam ponúkať prezenčné školenia a klientov tak obmedzil vo vzdelávaní. Ak by som mal vlastnú firmu, tak ma to zrejme položí. Otázne je, či to bola nepripravenosť, alebo skôr neochota niečo meniť a upravovať. Možno som čakal a dúfal, že sa všetko vráti do normálu. Navyše, ako tréner mäkkých zručností som si zrejme nevedel predstaviť vzdelávanie v online. Nahováral som si, že v kurzoch bude chýbať skupinová dynamika, tréneri nebudú môcť pracovať s verbálnou a neverbálnou komunikáciou, nemáme vhodný softvér na vedenie kurzov v online a pod. V lete 2020 sme však s dodávateľmi všetko dobehli a uspokojili dopyt po kurzoch prezenčnými školeniami. Medzitým som začal pracovať pre tím, ktorý ponúka IT vzdelávanie. Zrazu som bližšie spoznal online formy vzdelávania a videl, aké sú moderné možnosti a čo všetko môžem klientom ponúknuť v prípade ďalšej krízy. Blížila sa jeseň 2020 a s ňou druhá vlna. Kombinácia týchto faktorov bola vo mne zrejme interný spúšťač mnohých zmien, napríklad prevedenie kompletného portfólia prezenčných kurzov do online prostredia, príprava konceptu hybridného vzdelávania či založenie online komunity.
Online školenia sú teraz neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania. Vedeli by ste bližšie opísať, ako ste k tomu pristúpili?
Oslovil som dodávateľov s tým, že chcem pripraviť nový koncept všetkých prezenčných kurzov. Ten spočíval v tom, že prevedieme kurzy do online prostredia na platformy ako Teams a Zoom viacmennej 1:1. Na začiatku sa to zdalo ako utópia, hlavne pre účastníkov kurzov. Nikto z nich si totižto nevedel predstaviť to, že bude musieť napríklad absolvovať dvojdenný kurz (2x8 hodín) v online. Dodávatelia šli ihneď so mnou do toho, pretože vedeli, že ďalších pár mesiacov bez príjmu by mohli byť pre nich devastujúcich. V rámci konceptu som navrhol deň rozdeliť do krátkych 1 až 1,5 hodinových vzdelávacích blokov s pravidelnými 15 minútovými prestávkami. Navyše, každý blok obsahoval teoretický vstup a prácu v malých skupinách (tzv. breakoutrooms). Skupinová práca bola doplnená o využívanie SW aplikácií na zachytávanie a zdieľanie nápadov a myšlienok (napr. Miro, Mural). Tie nám v podstate slúžili ako náhrada tabúľ pri prezenčnom kurze. Tréneri podporovali účastníkov pravidelnou spätnou väzbou a účastníci na záver prezentovali výstupy skupinových prác.
Neviem si predstaviť sedieť za počítačom 2 dni a školiť sa... Akú ste mali spätnú väzbu?
Tiež som si to nevedel predstaviť. Ale práve krátkymi blokmi a častými prestávkami sa nám podarilo udržať pozornosť účastníkov počas celého školiaceho dňa. Navyše, navrhnutým konceptom sme dokázali docieliť nielen prenos a zdieľanie vedomostí, ale aj získavanie praktických zručností doplnené o sebareflexiu. V kurzoch taktiež využívame ďalšie doplnkové formy vzdelávania (napr. videá, online dotazníky, gamifikáciu, brainwriting), aby sme online školenia určitým spôsobom obohatili. V ponuke taktiež máme kratšie online školenia, napríklad dvojhodinové či štvorhodinové. Čo sa týka spätnej väzby, tak klienti si online školenia pochvaľujú. Značná časť nevidí v prenose informácií a získavaní nových zručností žiaden rozdiel medzi prezenčným a online kurzom. Účastníci sú tiež pozitívne prekvapení, ako rýchlo im školenie v online prostredí ubehne. Časť z nich vníma taktiež úsporu času, pretože za vzdelávaním nemusia cestovať. Samozrejme, časť online školenia odmieta.
Čo s tými, čo online školenia odmietajú?
Pre záujemcov o prezenčné kurzy máme stále v ponuke aj prezenčné školenia. Avšak, pracujem aj na ďalších formách vzdelávania. Ako som spomínal vyššie, pripravujeme hybridné školenie a práve ho ideme pilotovať. Školenie bude pozostávať z dvoch častí, e-learningu a samotného prezenčného alebo online tréningu. E-learning bude zameraný na teoretickú časť kurzu a pozostáva zo 120 minút krátkych 2-4 minútových videí, rôznych príloh na stiahnutie, odkazov na interné stránky a procesy, či priebežných a záverečných testov. Samotný tréning s trénerom sa bude zameriavať na doplnenie získaných teoretických znalostí o praktické zručnosti. Ak sa táto forma osvedčí, budeme hybridnú formu vzdelávania využívať aj pri ďalších prezenčných kurzoch tam, kde to dáva zmysel.
Ponúkate aj ďalšie formy vzdelávania, ktoré by dopĺňali „klasickú“ výučbu v triede?
Áno, koncom minulého roka som inicioval myšlienku založiť komunitu ako doplnok k prezenčným školeniam. S 50 aktívnymi kolegami sme založili komunitu, ktorá má dnes necelých 800 členov. S desiatimi z nich vedieme 4 mini projekty smerujúce k zlepšeniu pracovných podmienok, procesov a prostredia. V komunite si navzájom zdieľame know-how, skúsenosti, tipy a triky, ktoré nadväzujú na klasickú výučbu a snažia sa ukotviť naučené vedomosti do praxe. Organizujeme tiež pravidelné komunitné stretnutia, na ktoré pozývame interných kolegov i expertov z celého sveta. Na stretnutiach riešime problémy a vedieme diskusie zamerané na efektívnejšie zvládanie pracovných aktivít. Táto iniciatíva je pilotným produktom a dosiahla taký úspech, že slúži ako „best practice“ pre kolegov, ktorí sa rozhodnú založiť vlastnú komunitu.
Často spomínate, že budete pilotovať školenie, že je niečo pilotný projekt. Vedeli by ste nám tieto aktivity predstaviť bližšie?
V rámci prípravy konceptov vzdelávania rád pracujem agilne. Tento prístup mi pomáha pripraviť školenia, ktoré sú viac podľa predstáv a potrieb účastníkov. Väčšinou spolupracujem s „cross-funkčným“ tímom (dodávatelia, odborný garanti kurzov, IT špecialisti) a stretávame sa v 14 dňových intervaloch. To znamená, že si rozdáme úlohy a po dvoch týždňoch sa stretneme a povieme, čo sa nám podarilo ukončiť, čo treba dopracovať a s čím treba pomôcť. Prvotné návrhy často predstavujem nadriadeným, zadávateľom (sponzorom) i klientom (užívateľom). Zbieram tak spätnú väzbu, na základe ktorej koncept v tejto úvodnej fáze upravujem do želanej podoby. „Surový“ produkt/službu (tzv. prototyp) následne predstavím úzkej skupine zainteresovaných spolupracovníkov. Znova pozbieram spätnú väzbu a ak je potrebné, tak produkt upravím. V poslednej fáze, pred samotným uvedeným kurzov do série, všetky školenia pilotujem. Pilot je fáza vývoja produktu, ktorý je už viacmennej hotový, ale chcete ho vyskúšať na budúcich užívateľoch. Pilot školenia sa snažím robiť v bezpečnom prostredí s vybranými účastníkmi, ktorí poskytnú na produkt konštruktívnu spätnú väzbu. Následne školenie upravím a odovzdám do sériového používania.
Čo chystáte do budúcna?
To je dobrá otázka. Osobne si myslím, že v rámci vzdelávania sa už do normálu nevrátime, pretože to nebudú chcieť ani poskytovatelia a ani prijímatelia školení. Navyše, vnímam to, že viac a viac zodpovednosti sa bude prenášať z poskytovateľa vzdelávacích aktivít na ich prijímateľa. Osobne by som sa chcel preto viac zamerať na cloudové možnosti, ktoré ponúkajú personalizované vzdelávanie (tzv. Learning Experience Platform – LEP/LXP). V porovnaní s dnešným, tradičným prístupom k online vzdelávaniu (tzv. Learning Management System – LMS), v ktorom ako správca vytváram, spravujem, sledujem, publikujem a zdieľam obsah a školenia, vnímam LXP ako ďalší a nevyhnutný krok, ak chcem ponúknuť klientom osobnejšie zážitky nad rámec „klasického“ vzdelávania. Osobnejšie to bude v tom, že si zákazník bude môcť sám zvoliť čo, ako a kedy študovať bez limitácie v tom, aké vzdelávanie ponúka poskytovateľ vzdelávania.
Čo odporúčate firmám, na čo by sa mali v rámci vzdelávania v budúcnosti zamerať?
Už teraz je jasné, že digitálne technológie ovplyvňujú a menia svet a tým aj samotné vzdelávanie. Myslím si, že bude väčší dôraz na vedomosti a zručnosti v rámci digitálnej gramotnosti, vývoja softvéru a pochopenie digitálneho systému. Budú prevládať témy ako programovanie, dátová analýza a štatistika, spolupráca vo virtuálnom svete, umelá inteligencia (AI), internet vecí (IoT), užívateľská skúsenosť (UX), kybernetická bezpečnosť atď. Tieto témy sú stále momentálne vyhľadávané iba určitou skupinou účastníkov kurzov a tvoria minoritu ponuky vo vzdelávaní.
A čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí rozmýšľajú pracovať vo vzdelávaní?
Odvetvie vzdelávania je remeslo ako každé iné. Na začiatku by bolo vhodné rozhodnúť sa, čo konkrétne by som chcel vo vzdelávaní robiť a aké mám predpoklady. Je to administratívna podpora, management pozvánok a procesné riadenie? Chcem byť lektor/školiteľ/kouč? Chcem vzdelávanie podporovať z pozície IT konzultanta? Prípadne pripravovať metodiku a didaktiku? Alebo sa chcem venovať marketingu a predaju vzdelávacích kurzov? Tých možnosti je veľmi veľa a samozrejme, dá sa pracovať vo viacerých rolách. Navyše, keď som pred 20 rokmi začínal vo vzdelávaní ja, mali sme tabuľu a fixky a zvládnuté základy vzdelávania. Dnes, sú nároky oveľa väčšie. Keď chcete školiť, potrebujete okrem metodiky a didaktiky ovládať niekoľko kolaboratívnych IT platforiem a aplikácie s interaktívnym prostredím a to všetko počas toho, keď pracujete so skupinou účastníkov.
