Či už z donútenia alebo dobrovoľne, v obavách pred nákazou, ľudia zo dňa na deň ostali doma a kamenné obchody zatvorili mreže. Napriek tomu však mal vďaka online nakupovaniu prakticky každý z nás prístup k širokej škále tovarov každodennej spotreby.

Spoľahlivé a bezpečné doručovanie objednaného tovaru až predo dvere sa stalo kľúčovým faktorom pre úspešný a doslova skokový vzostup elektronického obchodu. Výber tovaru, objednávka, platba či informácie o stave zásielky prebiehali cez počítače alebo mobily, ale samotné doručenie tovaru už musel fyzicky zabezpečiť človek. A jeho kuriérske (väčšinou biele) dodávkové auto.

Na roboty si ešte počkáme

Aj keď koronakrízová explózia dopytu po kuriérskych službách urýchlila praktické overovanie automatizovaného doručovania robotizovanými vozidlami, vyše 99% zásielok sa doručovalo klasickým spôsobom, teda kuriérom a dodávkovým autom. A tento trend bude prevládať ešte dlho – doručovacie roboty budú skôr výnimkami v uliciach miest s vyspelou infraštruktúrou.

Overené výhody

Prakticky všetky kuriérske vozidlá spadajú do kategórie ľahkých úžitkových vozidiel (LCV - Light Commercial Vehicle) s nosnosťou do 3,5 tony, označovanú tiež ako N1. Ich nesporné, rokmi tvrdej práce potvrdené výhody spočívajú v nízkej nákupnej cene, nízkych prevádzkových nákladoch vďaka robustným naftovým motorom, dlhej životnosti a možnosti viesť takéto vozidlo s bežným vodičským preukazom triedy B.

Ako ryby vo vode

Svoje kvality potvrdili tisícky ľahkých „užitkáčov“ aj počas zvýšenej záťaže v priebehu pandémie. Najazdili stovky kilometrov každý deň, doručovateľské spoločnosti museli nasadiť prakticky všetky pojazdné vozidlá zo svojich autoparkov a jediný problem bol zohnať dostatok vodičov. Masívne nasadenie dodávkových automobilov síce pomohlo perfektne zvládnuť krízový stav, no súčasne upriamilo pozornosť na ekologický aspekt ich prevádzky. O to viac, že donášková a kuriérska služba s doručovaním tovaru, objednaného cez internet, ostanú zrejme „v kurze“ aj po odznení negatívnych vplyvov pandémie.

Smer elektrifikácia

Samozrejme, podobne ako u osobných automobilov aj u LCV spočíva prechod na ekologickejšiu prevádzku vo využívaní alternatívneho pohonu, či už ako jedinej motorizácie alebo v hybridnej kombinácii s klasickým spaľovacím motorom. Prakticky žiadna nová dodávka, ktorú dnes automobilky uvádzajú na trh, sa nezaobíde bez hybridnej či čisto elektrickej verzie. Hoci v segmente LCV z dôvodu nízkych prevádzkových nákladov dominovali dieselové motory, málokto vie, že práve dodávky sa stali už pred desiatkami rokmi priekopníkmi vo využívaní čisto elektrického pohonu.

Na začiatku bola elektrina

Prvé vozidlo, ktoré v histórii pokorilo rýchlostnú hranicu 100 km/h, bol čistý elektromobil belgického jazdca Camille Jenatzyho La Jamais Contente (Večne nespokojná) – v roku 1899! A kam sme sa v elektromobilite dostali za 120 rokov vývoja? Pritom už v pred prvou svetovou vojnou sa začali vyrábať a používať  dodávkové a ľahké nákladné automobily s elektrickými motormi.

Vynútený útlm

Elektrické dodávky však pomaly ale iste zatláčali do úzadia stále efektívnejšie spaľovacie motory. Ekologické LCV sa ale neprestali vyrábať – ich najväčšími producentami boli po druhej svetovej vojne Francúzi a Japonci. Elektrické verzie populárnych malých dodávok sa od sedemdesiatych rokov vo Francúzsku vyrábali v niekoľkotisícových sériách a z nariadenia štátu ich používala napríklad francúzska pošta či mestské komunálne podniky.

Stvorené pre elektromotor

LCV sú totiž pre elektrifikáciu vhodnejšie ako menšie osobné autá – poskytujú väčší priestor a nosnosť pre montáž väčšieho počtu batérií, častejšie brzdenie a rozbiehanie elektromotor zvláda ľahšie ako spaľovací agregát. Navyše, prevažné využívanie dodávok na kratšie trasy a možnosť každú noc vozidlo dobíjať vo firemnej garáži sú faktory, zvýhodňujúce elektrický pohon.

Zelená ofenzíva

Elektrické LCV, ktoré sa vyrábali doposiaľ jednoduchou prestavbou z bežných dodávok so spaľovacím motorom, sa už dávno stali významnou súčasťou autoparkov veľkých logistických spoločností ako napríklad DHL či DPD, ktoré ich využívajú predovšetkým v rámci doručovania na „poslednú míľu“ v mestách. Pre rastúcu cenovú dostupnosť sa elektrické dodávky v poslednom období stávajú zaujímavé i pre malých a stredných podnikateľov.

Riešenia šité na mieru

Nové trendy v technológiách, rastúci výkon a menší objem akumulátorov spôsobujú, že v súčasnosti už na svet prichádza okrem elektrifikovaných verzií bežných dodávok aj stále viac LCV, stavaných už od samotného počiatku len pre elektrický pohon. Nové modulárne platformy (podvozky), zavádzané najväčšími svetovými automobilkami, totiž už od základu rátajú aj s inštaláciou súpravy batérií a elektromotorom. Prispôsobenie sa konštrukcie rôznym typom pohonu je jednoduché a vopred vyriešené. Naviac, pre dlhšie trasy majú firmy možnosť využívať dodávkové vozidlá so servisom expresnej výmeny celej súpravy batérií za nabité, čo eliminuje nevýhodu nutnosti dlhého času nabíjania pred ďalšou jazdou.

Príklad z Albiónu

Britská spoločnosť Mitie, pôsobiaca v oblasti facility manažmentu a servisných služieb, prevádzkuje flotilu 7200 malých úžitkových vozidiel. Firma sa zaviazala od roku 2025 používať len autá s nulovými emisiami, teda čisté elektromobily. Ku koncu tohto roka ich bude mať symbolických 2021, potom musí každý mesiac nahradiť 125 dieselových dodávok elektromobilmi. Ako povedal riaditeľ spoločnosti pre udržateľnosť a sociálne hodnoty Simon King, zvýšené náklady na kúpu elektromobilov sa pri prepočtoch TCO (Total Cost Ownership - celkové náklady na vlastníctvo) vyrovnajú v priebehu 1,5 – 2 rokov. Prepočítané na najazdené kilometre jazdia totiž za tretinu ceny v porovnaní s dieselovými dodávkami.

Kde autá prespávajú?

Prechod na elektrickú prevádzku však prináša celý rad problémov, ktoré musí firma Mitie takpovediac riešiť „za pochodu.“ Vzhľadom na analýzy telemetrie, podľa ktorých 75% firemných vozidiel najazdí denne menej ako 160 kilometrov a iba 4% viac ako 300 km, musí vybrať najvhodnejšie typy vozidiel. Zrejme najťažšou výzvou je však riešenie problému nabíjania elektrických vozidiel. V priestoroch firmy ich totiž cez noc parkuje iba 10% - prevažná väčšina zamestnancov má autá doma, aby v prípade potreby mohli čo najrýchlejšie vyraziť k zákazníkovi.

Kde je tu zásuvka?

Aj preto Mitie doteraz inštalovala vo svojich garážach iba stovku nabíjacích stojanov, ale až 1600 ich musela zriadiť v mieste bydliska svojich pracovníkov. Keďže ide o skupinu v nižšej príjmovej kategórii, mnohí z nich nebývajú vo vlastných domoch, kde by sa dala nabíjačka bezpečne umiestniť a vozidlá parkujú na ulici. Mitie teda musí hľadať riešenie v dohodách s miestnymi samosprávami. Taktiež musí mať pripravenú alternatívu pre prípad, že sa pracovník presťahuje...

Kto to zaplatí

Rovnako náročné je v súčasných podmienkach nájsť riešenie preplácania výdavkov vodiča za nabíjanie vozidla z verejnej siete tak, aby tým zamestnanec „neúveroval“ firmu zo svojich peňazí až do chvíle, keď mu preplatí oprávnené výdavky. K takýmto prípadom môže dôjsť, ak sa pracovník pri zásahu zdrží u zákazníka dlhšie a musí vozidlo aspoň čiastočne nabiť na najbližšej nabíjačke.

Ekologický posun

Aj z tohto príkladu je zrejmé, že prechod na doručovanie ekologickejšími vozidlami bude zdĺhavý a náročný. Európskou komisiou stanovené ciele dekarbonizácie (najmä zníženie emisií CO2  do roku 2030 o 20% oproti stavu v roku 2021) však inú cestu neumožňujú. Explozívny pandemický nárast elektronického obchodu spojený s rastom intenzity kuriérskych služieb zvýši podiel LCV na procese dekarbonizácie. „Zelené“ doručovanie by teda malo byť v záujme všetkých – prepravcov i nás, zákazníkov. Čím skôr, tým lepšie.

Vodíková alternatíva

Nie je to tak dávno, keď sa v prípade alternatívnych pohonov automobilov hovorilo predovšetkým o elektromobiloch využívajúcich palivové články na vodík (FCEV - Fuel Cell Electric Vehicles). Pokusné vozidlá s touto technológiou jazdili už pred dvadsiatimi rokmi, ako progresívnej možnosti pre budúcnosť motorizmu sa jej vývoju venovali takmer všetky svetové automobilové značky. Aj vzhľadom na zložitý a zdĺhavý vývoj technológie FCEV sa však v posledných rokoch dostali do popredia akumulátorové elektromobily a mnohé značky (napríklad Daimler) svoj ďalší vývoj FCEV pre osobné automobily zrušili.

Napriek tomu ale vodík ostáva stále v hre, najmä pre úžitkové, nákladné automobily a autobusy, kde by elektrifikácia batériami znamenala obrovské prírastky hmotnosti a citeľné zníženie nosnosti. Experti sa zhodujú v názore, že drastické ciele dekarbonizácie sa v Európe nepodarí dosiahnuť bez intenzívneho využitia vodíkového pohonu v oblasti logistiky. Výskum v tejto oblasti preto naďalej podporujú viaceré krajiny, napríklad Japonsko, Francúzsko, Veľká Británia a aj Slovensko.

V palivových článkoch vzniká z vodíka elektrická energia priamo na palube, takže vozidlo jazdí prakticky bez emisií. Z výfuku ide len para a na načerpanie piatich kilogramov vodíka do nádrže, ktoré vystačia na dojazd zhruba 800 kilometrov, stačí pár minút. Ďalšou výhodou je, že takéto vozidlo môže mať i klasický, upravený zážihový motor, ktorý v prípade vyčerpania elektriny môže priamo spaľovať vodík a pokračovať v jazde.

Najnovšia iniciatíva prichádza z Francúzska, kde spoločnosti Renault a Stellantis (Peugeot, Citroen) založili spoločný podnik Hyvia pre vybudovanie príslušnej infraštruktúry, vodíkových plniacich staníc a vývoja malého úžitkového vozidla na vodíkový pohon. Novú dodávku chcú partneri projektu predstaviť do konca tohto roka.