Uhly pohľadu môžu byť rôzne – z pohľadu našich farmárov a pestovateľov by určite bolo najlepšie, keby ľudia kupovali čo najviac domácich potravín. Na druhej strane, obchodníci skôr ako vlajočku pôvodu zohľadňujú pomer ceny a kvality predávaného produktu. Preto sa potom v obchodoch často čudujeme, prečo sú v ponuke potraviny zahraničného pôvodu, ktoré si na Slovensku dokážeme dopestovať sami. Napríklad zemiaky z Francúzska, bravčové mäso z Nemecka či dopekaný chlieb zo Slovinska.

Každý po svojom

Stav ponuky potravín v obchodoch závisí od stavu, v akom sa nachádza naše poľnohospodárstvo. Zo známych príčin je dnes farmárčenie nie veľmi atraktívna oblasť podnikania a prakticky vo všetkých európskych krajinách by neprežilo bez štátnych dotácií. Ich rozsah, výška, dostupnosť i podmienky sa v jednotlivých štátoch odlišujú, preto sa môžu odlišovať aj výrobné ceny porovnateľných potravín. Preto môže byť pre slovenského obchodníka nakoniec lacnejšia napríklad šunka z Českej republiky, zelenina z Poľska alebo cestoviny z Rumunska. Zákon trhu nepustí a obchod nie je motivovaný, aby podporoval domácich producentov, ak to preň nebude výhodné.

Negatívne dopady

A tak cestujú tisícky kamiónov s potravinami naprieč celou Európou a nik nerieši problém, že zamorujú ovzdušie alebo že prevážajú kvôli dlhej ceste špeciálne upravované potraviny. Každý deň k nám prichádza vyše 700 kamiónov s potravinovým nákladom. Slovensko má (možno aj vďaka tomu) jeden z najprísnejších systémov kontroly kvality potravín v EU, takže prípady prebaľovaného mäsa z Poľska či nekvalitných kuracích pŕs z Brazílie už sú minulosťou. Domáci producenti sa síce snažia apelovať na uvedomelosť spotrebiteľov, aby uprednostnili slovenské výrobky, ale pokiaľ sú dovážané potraviny lacnejšie a so zárukou kvality, je to ťažký boj.

Nie je to iba o pôvode

Obzvlášť teraz, pri raketovom raste cien. A po skúsenostiach, že domáci výrobok nemusí byť vždy kvalitnejší ako ten dovážaný... V poslednom čase vstupuje do hry ďalší faktor – preferovanie zdravších či ekologicky produkovaných potravín. Zatiaľ však ide skôr o marginálnu záležitosť najmä kvôli vyšším cenám, obmedzenému sortimentu či limitovanej dostupnosti v dôsledku toho, že takéto produkty ponúkajú malí farmári ida v regionálnom meradle. A znova – prečo by malo byť napríklad rakúske biomaslo horšie ako to slovenské...?

Môžeme si za to sami

Slovensko už dvadsať rokov nie je potravinovo sebestačná krajina. Hoci presná metodika neexistuje, možno to konštatovať na základe dostupných čísiel. Vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov je o tretinu nižší ako ich dovoz. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) je potravinová sebestačnosť SR pod úrovňou 50 % a je najnižšia v EÚ. Pritom ešte na začiatku transformácie agrosektora začiatkom 90. rokov sa potravinová sebestačnosť Slovenska pohybovala v priemere na úrovni 80 %. Dnes je to iba 40%, pričom napríklad v Poľsku sa predáva až 85 % domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, v ČR približne 72 % a v Maďarsku 71 %. Priemerný podiel v EÚ sa pohybuje okolo úrovne 95 %.

Dotácie, dotácie...

„Rozumieme, že ak sa v obchode objaví napríklad poľské maslo v akcii za 1,29 € a vedľa neho slovenské za 3,20 €, tak málokto vidí dôvod priplatiť si. A to je presne ten jav, ktorý musia naši politici konečne začať riešiť. Rôzne skryté dotácie či dotovanie exportu v západných krajinách krivia trh a spôsobujú práve takéto anomálie na našich pultoch. Ak by sme zrušili dotácie a rozbehli sa všetci na európskom trhu z jednej štartovacej čiary, verím, že vtedy my budeme tí, ktorí budú potraviny vyvážať, pretože ich dokážeme vyrobiť kvalitnejšie,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.

Vyvážame menej ako dovážame

Faktom ostáva, že slovenských výrobkov je v obchodoch veľmi málo. Zo Slovenska sa stále vyvážajú len komodity, ktoré sa spracujú v okolitých krajinách a v podobe hotových výrobkov sa opäť vozia do našich obchodov. Dane a odvody, zamestnanosť a pridaná hodnota pre krajinu sa tak tvoria mimo územia SR. Potvrdzujú to aj štatistiky dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo januári až novembri 2021 pasívne v objeme – 1 510,3 mil. eur, v porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 45,7 mil. eur, čo predstavuje 3,1%.

Slovenské podiely

V roku 2020 bol najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch v kategóriách mlieko (76 %), vody/minerálky (61 %), víno (56 %) a pivo (51 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú v rámci kategórii cukrovinky nečokoládové (9 %), oleje (14 %), konzervované produkty (16 %) a cukrovinky čokoládové (18 %). Podľa údajov Eurostatu sú najväčšími dovozcami potravín na Slovensko Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Najviac slovenských potravín sa predá v malých vidieckych predajniach, veľké obchodné reťazce ponúkajú od 56% (COOP Jednota) po 26% (Lidl) slovenských potravín (2020).

Bez podpory to nepôjde...

Zatiaľ čo obchodníci sa správajú tak, aby ostali na trhu konkurencieschopní, poľnohospodári jednoznačne potrebujú pomoc od štátu. Po jej zlepšení volajú už dlhé roky, ale v porovnaní s inými krajinami sme na tom biedne. Napríklad hydinové mäsa sa k nám dováža za ceny, ktoré našim chovateľom nepokryjú ani výrobné náklady. Prvovýrobcovia mlieka požadovali v apríli tohto roka na pokrytie zvýšených nákladov od štátu dotáciu 35 miliónov eur, ale dostali iba 10. Výsledok? Prenesenie rastu nákladov do nákupnej ceny alebo likvidácia chovu...

Viacerí experti však túto pre štát nie príliš lichotivú situáciu nevnímajú tak dramaticky. Vždy predsa existuje možnosť potraviny dovážať, takže hladovať určite nebudeme – najmä pri našom začlenení do ekonomického rámca Európskej únie a otvorených trchoch. Situáciu môžu komplikovať krízové javy, prírodné katastrofy či vojnové konflikty, čo ale môže vyústiť nanajvýš do prechodných výkyvov a zdražovania, ale určite nie do stavu, že potravín nebude. Paradoxne môžu tieto turbulencie pomôcť naštartovať to, po čom mnohí volajú – domácu produkciu a nahradenie zahraničných produktov slovenskými.

Volanie o pomoc

Vyhlásenie delegátov Valného zhromaždenia Únie potravinárov Slovenska a SPPK z 23. marca 2022:

Bez rýchlej a dostatočnej podpory vlády pre potravinársky sektor hrozí Slovensku nekontrolovateľný rast cien potravín. Ceny energií dosahujú rekordy, vážnym problémom začína byť aj nedostatok surovín na spracovanie. Je nevyhnutné, aby v tejto situácii štát využil všetky možnosti, aj tie, ktoré v týchto dňoch umožnila Európska komisia. V opačnom prípade nám hrozí ešte väčšia závislosť na dovoze potravín v čase vojny.

„Aktuálne sa potravinársky sektor a prakticky všetky jeho sektory nachádzajú v kritickej situácii. Ak štát nezasiahne a nepomôže potravinárom na Slovensku, hrozí nekontrolovateľný rast cien slovenských potravín. To bude mať za následok kolaps slovenskej výroby potravín. V tejto mimoriadnej situácii je nevyhnutné, aby vláda našla pre potravinársky sektor mimoriadne prostriedky i financie,“ uviedol predseda ÚPS Daniel Molnár.  

Riešenia, ktoré navrhuje SPPK:

•  Každý štát má možnosť vlastnej dotačnej politiky. Ak dokážu zadotovať výrobu v Českej republike či Poľsku, tak to musíme dokázať aj na Slovensku.

•  Našim výrobcom potravín pomôže zlepšiť ich konkurencieschopnosť zníženie daňového a odvodového zaťaženia.

•  Aktívne riešenie zvyšujúcich sa nákladov na výrobu potravín zo strany štátu.

•  Zlepšenie postavenia slovenských producentov potravín v dodávateľsko- odberateľskom vzťahu.

•  Zlepšenie vyjednávacej sily našich producentov s obchodníkmi.

Aktuálne hrozby

Prerušenia plynulého chodu poľnohospodárskej výroby sa za posledných niekoľko mesiacov znásobili, čo ovplyvnilo príjmy poľnohospodárov a prinútilo ich prispôsobiť/znížiť výrobu. Poľnohospodárske náklady v EÚ (krmivá, energie, hnojivá, atď.) zohrávajú čoraz dôležitejšie úlohu pre krátkodobú a dlhodobú životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov. Vážnym problémom pre poľnohospodárov zostávajú napríklad niektoré ceny a dostupnosť vstupov, ako sú hnojivá a suroviny na výrobu krmív.

Už vyše roka sme svedkami veľmi vysokých cien krmív. Situácia sa ešte zhoršila v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ale aj v dôsledku obmedzení obchodu s obilninami v tretích krajinách a dokonca aj v niektorých členských štátoch. Je to jasný dôkaz, že jednotný trh nefunguje tak, ako sa očakávalo. Takéto prerušenia dodávok vytvárajú nerovnováhu na trhu, a to z hľadiska ceny aj objemu.

Cena krmív sa za posledné dva mesiace zvýšila v priemere o 20 až 40%, v niektorých krajinách, ktoré sú vysoko závislé od surovín na výrobu krmív z Ukrajiny (napr. Lotyšsko) alebo ktoré boli postihnuté suchom, dokonca až o 50% (napr. ES, PT a IT). V týchto krajinách je problémom aj dostupnosť krmiva. Ďalším problémom sú špekulatívne nákupy.

Okrem toho výrobcovia poľnohospodárskych strojov oznámili, že v najbližších štyroch týždňoch očakávajú zastavenie výroby z dôvodu výpadkov u dodávateľov.

Zdroj: COPA COGECA