Stačí teda zájsť do banky či osloviť niektorú z mimobankových finančných spoločností. A hoci podmienky pre získanie úveru sú čoraz prísnejšie, ľudia sú napriek neistej budúcnosti stále schopní založiť ďaleko väčšiu hodnotu, ako predstavuje samotný úver...

Dobehnú každého...

Problém je len v tom, že všetky dlhy je potrebné splácat aj spoplatkami a úrokmi, ktoré nemusia byť vždy nízke ako v posledných rokoch. V nebankových spoločnostiach môžu splátky pôžičiek a ich úrokov dosahovať ohromné sumy, ktoré sa po čase môžu stať pre dlžníka likvidačné. Zadlžovanie sa je mimoriadne vážna vec a mnoho, najmä mladých ľudí, tento fakt zvykne zľahčovať. Veď nejako bolo, nejako bude, žiť treba teraz! Odborníci a finanční poradcovia však stále viac nabádajú k opatrnosti a vyzývajú ľudí, aby efektívne riadili svoje finančné záležitosti.

Drvivá väčšina z nás sa však vo svete financií prakticky vôbec nevyzná – preto je mimoriadne dôležité nechať si poradiť od odborníkov.

Pozor na úverovú pascu!

Takmer všetci odborníci na financie sa zhodujú v tom, že skutočné finančné problémy domácností či jednotlivcov nastávajú vtedy, ak splátky rôznych úverov a pôžičiek presiahnu 30% ich disponibilného príjmu. Základné pravidlo zadlžovania sa by malo spočívať v tom, že žiadny úver by sa nemal splácať dlhšie, ako je životnosť veci alebo služby, ktoré boli zaň nadobudnuté. Klasickým príkladom nesprávneho zadlžovania sa je desaťdňová zahraničná dovolenka, ktorú bude dlžník splácať desať mesiacov...

Ako sme na tom?

Žiaľ, obyvatelia Slovenska patria k najviac zadĺženým v Európskej únii. Medziročný rast podielu dlhu slovenských domácností na HDP patrí medzi najvyššie v EÚ už niekoľko rokov po sebe, čo je v súlade s niekoľkoročným prvenstvom Slovenska v tempe rastu úverov (podľa údajov Eurostatu). Fakt, že zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej EÚ a je druhé najvyššie medzi krajinami strednej a východnej Európy, potvrdil vo svojej analýze aj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií SR. Z dospelej populácie je najviac zadĺžená veková kategória 35 až 44 rokov, najmenej seniori vo veku od 65 do 74 rokov.

Koľko máme a koľko nie

Zatiaľ čo priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7531 eur, priemerný Čech má 21 607 eur a Poliak 9882 eur. Pritom samotnú výšku sumy netvoria len úspory, investície do dlhopisov a akcií, ale aj finančné aktíva v druhom a treťom dôchodkovom pilieri, čo sú peniaze, ktoré ľudia v skutočnosti nemôžu na krytie výpadkov v príjmoch vôbec využiť. Priemerné dlhy Slováka sú vo výške 8 451 eur, čo nám vynieslo nelichotivú druhú priečku v strednej a východnej Európe a úplne najhoršiu pozíciu v rámci celej Európskej únie v pomere dlhov k finančnému majetku. Kým Slováci majú dlhy v priemere vo výške 53 percent na celkovom finančnom majetku, na druhom mieste v rámci regiónu strednej a východnej Európy sa nachádzajú Poliaci s 33-percentným podielom dlhov...

Hra na bohatých

„Tomuto katastrofálnemu obrazu sa netreba čudovať. Ide o logický dôsledok nízkych príjmov slovenského obyvateľstva, a teda neochoty zamestnávateľov platiť adekvátne mzdy,“ zhodnotil situáciu šéf združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Podľa jeho slov je to tiež dôsledok neexistencie bytovej politiky, ktorá doslova núti slovenských občanov zaťažovať sa hypotékami na predraženom trhu s bývaním. Kto chce bývať, prakticky nemá inú možnosť ako sa zaťažiť hypotékou, či už pri kúpe bytu alebo stavbe rodinného domu. Nečudo, že najvyššia miera rastu finančných pasív domácností (10,2 % ročne) a rastu úverov (11,2 % ročne) bola v rokoch 2012-2017 zaznamenaná práve na Slovensku.

Po nás potopa?

Príjmy obyvateľstva i napriek pandémii spojenej s ochorením COVID-19 stúpli a až donedávna väčšina ľudí krízu nepociťovala a nemala obavu sa naďalej zadlžovať. Tohtoročné zdražovanie a rastúca inflácia tento trend ovplyvnili zatiaľ len minimálne. Jedným z dôvodov môže byť, že ľudia sa v očakávaní veľkej krízy snažia zbaviť peňazí a investovať do majetku, ktorého hodnota bude viac-menej stabilná aj v časoch krízy (nehnuteľnosti, zlato, luxusné autá...)

Hlboko do vrecka

Riziku chudoby čelí na Slovensku relatívne nízky počet obyvateľov. Tí sú však podľa NBS koncentrovaní v určitých typoch domácností ako sú osamelí rodičia alebo viacpočetné rodiny. Rizikom chudoby na Slovensku je podľa Štatistického úradu SR ohrozených približne 615 tisíc osôb, čo je 11,4 % populácie Slovenska. Najmenej sú ohrozené domácnosti tvorené dvoma dospelými osobami. Naopak, najvyššiemu riziku chudoby čelia domácnosti s tromi a viac deťmi, osamelí rodičia s maloletými deťmi, resp. jednotlivci vo veku nad 65 rokov.

Hlad po peniazoch

Záujem o úvery na Slovensku teda stále pretrváva, najmä čo sa týka úverov na bývanie. Dopyt po hypotékach je podporovaný hlavne nízkymi úrokovými sadzbami na trhu, ktoré mnohých ľudí motivujú k riešeniu nového bývania. Analytici trhu predpokladajú, že aj v nasledujúcom období bude dopyt po úveroch na bývanie naďalej pomerne silný, keďže Slováci sa budú snažiť využiť výhodné podmienky na úverovom trhu a nízke sadzby.

Regulácia zadlženosti

Na druhej strane, možnosti Slovákov na získanie úveru sú obmedzované prísnejšími pravidlami na poskytovanie úverov zo strany Národnej banky Slovenska (NBS). Tie kontrolujú a regulujú úroveň zadlženosti obyvateľov tak, aby nebola príliš vysoká a aby dlžníci boli schopní splácať svoje úvery aj po zvýšení úrokových sadzieb. Mnohí ľudia totiž navyšujú  úvery na hranu svojich finančných možností, čo práve umožňujú súčasné nízke úrokové sadzby. Už najbližšia zima ukáže, ako účinné budú opatrenia NBS a jej limity obmedzujúce nadmerné zadlžovanie obyvateľstva - či sa tempo zadlžovania ešte viac zrýchli, bude v mnohom závisieť od zdražovania nehnuteľností.

Ako sa zbaviť dlhov?

Zatiaľ čo celková úroveň zadĺženosti na Slovensku utešene rastie, rastie aj počet osôb, ktoré sa snažia dlhom vyhnúť a hľadajú spôsoby, ako sa ich zbaviť. Pre niektorých sa zbavením dlhov úplne zmenil pohľad na osobné financie. Pre mnohých je život bez dlhov snom, ktorý sa bohužiaľ môže zdať vzdialený realite. Pre iných však už samotná predstava, že niekomu dlhujú peniaze, vyvoláva pocit hrôzy a veľkej psychickej záťaže. Už len tento fakt je pre mnohých dostatočným dôvodom na to, aby plne uprednostnili splatenie svojich dlhov. Všetkým, čo by to chceli skúsiť, ponúkame niekoľko rád od amerických odborníkov.

Keď sa už rozhodnete splatiť svoj dlh, prvým krokom je zistiť, kde presne sa nachádzate a proti čomu stojíte, čo môže byť v skutočnosti tá najbolestivejšia časť vašej cesty. Prihláste sa do všetkých svojich finančných účtov a urobte si inventúru každého dlhu, ktorý máte. Zapíšte si zostatok, úrokovú sadzbu a minimálnu platbu pre každý z nich. Nakoniec spočítajte všetky zostatky, aby ste presne vedeli, aký veľký je dlh, ktorý musíte splatiť. A potom si vyberte niektorú z týchto stratégií:

Dlhová snehová guľa: Keď rolujete snehovú guľu z kopca, naberá na sile a veľkosti. Táto stratégia navrhuje, aby ste najskôr odstránili najmenší dlh a prepracovali sa k najväčšiemu. Hoci to ignoruje matematiku úrokových sadzieb a ďalšie faktory, zameriava sa hlavne na psychológiu hybnosti. Prekonanie malých dlhov vám pomôže mentálne vyrovnať sa s väčšími dlhmi.

Lavína dlhu: Najlepšia stratégia pre tých, ktorí majú radi prácu s číslami a znižovanie celkového dlhu. Tento systém navrhuje najskôr eliminovať dlh s najvyšším úrokom, zatiaľ čo ostatným zaplatíte minimálne platby. To vám pomôže ušetriť najviac na úrokových poplatkoch.

Konsolidácia dlhu: Namiesto toho, aby ste museli riešiť päť alebo šesť dlhov, môže byť užitočné dať všetko na jedno jediné miesto prostredníctvom konsolidácie dlhu. Napríklad prostredníctvom osobnej úverovej linky, čo vám ušetrí peniaze na úrokoch a zníži úroveň stresu zo sledovania mnohých dlhov. Ak máte na splácanie viacero zostatkov na kreditnej karte, zvážte ich zoskupenie.

Dlhové poradenstvo: Ak čelíte značnému dlhu s obmedzenými možnosťami jeho splatenia, zvážte úverové poradenstvo, aby vám odborníci mohli pomôcť s plánom splácania.