Výskum spoločnosti IDC spred dvoch rokov naznačil, že počet zariadení pripojených k internetu, vrátane strojov, senzorov a kamier, ktoré tvoria IoT, by mal v roku 2025 dosiahnuť hranicu 41,6 miliardy zariadení, čo potvrdila aj prognóza Svetového ekonomického fóra.

Vytriezvenie

V poslednom čase však začali byť predpovede odborníkov opatrnejšie. Spoločnosť Statista napríklad odhaduje, že celková inštalovaná základňa zariadení pripojených k internetu vecí na celom svete bude do roku 2025 predstavovať iba 30,9 miliardy jednotiek, pričom v súčasnosti by ich malo byť asi 13,8 miliardy. Podľa profesora Williama Webba, autora knihy The Internet of Things Myth, neexistuje spôsob, ako skutočne zistiť, koľko vzájomne prepojených zariadení dnes máme, ale odhaduje, že je to bližšie k 8,5 miliardám. Webb pritom verí, že sa nakoniec dostaneme k 50 miliardám vzájomne prepojených zariadení, ale bude to trvať dlhšie.

Čo brzdí IoT?

Existuje viacero dôvodov, prečo pôvodné nadšenie z internetu vecí trochu opadlo a postup pripájania zariadení do siete je pomalší, ako sa očakávalo. Každý z nich je pritom pre správne fungovanie systému IoT rovnako dôležitý. Podľa názoru Ivana Kota, konzultanta spoločnosti Itransition z amerického Denveru, spočíva hlavný dôvod zdržania v tom, že internet vecí sa ukázal byť oveľa zložitejší, ako sa pôvodne odhadovalo. V prvom rade existuje množstvo možností pripojenia IoT, ale táto rozmanitosť je skôr ohromujúca ako užitočná.

Drahá zložitosť

Používatelia internetu vecí sa musia rozhodnúť pre jednu možnosť a obmedziť tak svoj výber zariadení a technológií, alebo ich musia realizovať niekoľko súčasne. IoT si však vyžaduje bohatý a dobre vybavený hardvér, softvér a infraštruktúru na ukladanie dát, takže jeho prijatie si zvyčajne vyžaduje prerobenie IT systému a dostatočné investície – náklady, ktore si nie každá spoločnosť môže dovoliť.

Každý po svojom

Okrem toho má väčšina pripojených zariadení aj dnes obmedzený výpočtový výkon a nie sú kompatibilné s robustnými ochrannými mechanizmami. Na zmiernenie tejto závažnej chyby a ochranu siete pred hackermi a škodlivým softvérom ich musia používatelia internetu vecí dodatočne vybaviť viacvrstvovými bezpečnostnými kontrolami.

Interoperabilita

Na spotrebiteľskom trhu je samozrejme veľa pripojených zariadení, ale len málo štandardov a interoperability, potrebnej na vytvorenie inteligentného domu alebo budovy. Takmer všetko, čo si môžeme kúpiť, môže mať internetové pripojenie – žiarovky, práčky, vozidlá, reproduktory, hodinky, rámy obrazov, bezpečnostné kamery, zvončeky. „Nemám pocit, že ľudia nevyhnutne potrebujú alebo chcú viac vecí pripojených. Výrobcovia i obchodníci sú hladní po údajoch o správaní sa spotrebiteľov, ale podľa môjho názoru konektivita zatiaľ neprináša spotrebiteľom veľkú pridanú hodnotu,“ povedal Ron Exler, riaditeľ a hlavný analytik spoločnosti Information Services Group.

Diverzifikácia verzus štandardy

Nedostatok štandardov a interoperability platí aj pre podnikový internet vecí. Firmy sa snažia znížiť riziko a jedným zo spôsobov, to dosiahnuť, je nespoliehať sa na jedného predajcu. Navyše riešenia viacerých dodávateľov môžu byť robustnejšie. Dôležité je tiež prepojenie IT systémov s operačnými systémami. Bez adekvátnych štandardov pre výmenu údajov a bezpečnosť však myšlienka internetu vecí nedosiahne svoj plný potenciál. Inteligentné mestá sú z hľadiska koncepcie fantastické, no zlyhávajú nielen kvôli vyššie uvedeným problémom, ale aj kvôli politike a financovaniu.

Bezpečnosť a ochrana osobných údajov

Nedostatočné zabezpečenie súkromia: zariadenia internetu vecí nepochybne poskytujú spotrebiteľom fantastický zážitok, ale zároveň vykazujú problémy s bezpečnosťou. Na dosiahnutie želaných výsledkov si IoT zariadenia musia najskôr vymieňať dáta cez internet, čo je miesto, kde sa často vo veľkom počte vyskytujú hackeri. Porušenie ochrany údajov akéhokoľvek rozsahu môže vážne narušiť osobný život jednotlivca. V súčasnej situácii, keď toľko ľudí pracuje na diaľku, môže jediné zlyhanie internetu vecí spôsobiť útok, ktorý zasiahne domáce aj podnikové siete.

Na koho sa spoľahnúť?

Zariadenia internetu vecí musia zdieľať informácie pomocou špičkového šifrovania, aby sa zabránilo úniku dát. Trvalo by to však dlho. Zvýšená zložitosť je ďalším aspektom, ktorý vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti systému. Keďže internet vecí je taká rozsiahla a rôznorodá sieť, je možné, že aplikácie zlyhajú alebo sa zrúti infraštruktúra internetu vecí. Jedným z dôvodov tohto problému je aj fakt, že spoločnosti často zavádzajú nové technológie, pričom sa primárne zameriavajú len na funkčnosť, nie na bezpečnosť. Budúcnosť internetu vecí je v dôsledku tohto problému ohrozená.

Pripojenie naše každodenné

V súčasnosti fungujú IoT zariadenia na báze klient-server architektúry, kde je každé zariadenie pripojené k centralizovanému cloud serveru. K serveru sú dnes pripojené len tisíce zariadení, takže konektivita je pre tieto zariadenia dostatočná. Ale internet vecí rastie zo dňa na deň, predpokladajú sa nárasty pripojených zariadení v miliardách – ako to kapacitne zvládne súčasný model pripojenia? IoT nemá systém, ktorý by dokázal pripojiť obrovské množstvo zariadení na internete. Preto je potrebné zaviesť decentralizovanú architektúru, aby sa znížila záťaž serverov. Riešením problému s konektivitou by mohla byť technológia blockchain.

Nedostatok zručností

IoT si vyžaduje rozsiahle odborné skúsenosti, ktoré väčšina spoločností nemá, tvrdí Dean Croshere zo spoločnosti Geocene so sídlom v Sacramente. Konverzia senzora na IoT poskytuje ľahko stráviteľné dáta, ktoré vedú k efektívnym obchodným rozhodnutiam (a úsporám nákladov), je však nákladná na realizáciu a údržbu.

Nie každý má na to

Vybudovanie úspešného produktu internetu vecí si vyžaduje širokú škálu zručností. Zatiaľ čo štandardný senzor môže ukladať dáta lokálne alebo ich komunikovať cez nejaký relatívne jednoduchý štandardný protokol, dáta zhromaždené senzorom IoT musia prejsť značnou šírkou systémov vyvinutých na mieru. Tie sa nedajú prevádzkovať bez vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Rovnako tak kvalitná analýza, hoci aj s využitím strojového učenia, si vyžaduje dátového špecialistu.

Softvérové ​​chyby

Mnoho zariadení internetu vecí používa softvér nízkej kvality, ktorý je náchylný na druhy zraniteľností, rozšírené koncom 90. a začiatkom 20. storočia, povedal Jacob Ansari, šéf informačnej bezpečnosti amrickej firmy Schellman & Company IoT. Zariadenia sú zraniteľné v dôsledku zneužitia softvéru, slabej kryptografickej ochrany, zlyhania autentifikácie či ťažkostí s nasadením softvéru. Mnohí výrobcovia tiež ukončujú podporu softvéru dlho predtým, ako sú používatelia zariadení pripravení ich nahradiť. Takže sa môže stať, že zariadenia, ktoré snímajú obraz alebo zvuk, ho  odosielajú iným stranám bez vedomia používateľa.

Normy a analýzy

Každá firma pristupuje k riešeniam svojím vlastným spôsobom a odmietajú univerzálny štandard. ktorý by znižoval spoľahlivosť systému. Preto chýba spoločné plánovanie, realizácia a údržba systémov internetu vecí. Naviac, ani algoritmy nemusia vždy prinášať presné výsledky - ak teda údaje nie sú presné, výsledky budú nesprávne. Výsledkom je chybná analýza. Pre internet vecí je teda veľkou výzvou získať správne analytické nástroje na prekonanie týchto nepresností.

Chce to ďalšie investície

Digitalizácia nie je len pripojenie „inteligentného riešenia“ k vašim zariadeniam a následné získanie všetkých pozitívnych výsledkov, prehľadov a akcií. Väčšina spoločností má dosť heterogénne prostredie, pričom niektoré stroje nie sú ani pripravené na zhromažďovanie údajov. Na začiatku vlny Industry 4.0 boli ponuky nových technológií ako aj dostupnosť odborníkov veľmi obmedzené a počiatočné investičné náklady vysoké. Preto mnoho prvých používateľov, ktorí si ich osvojili, malo prvé skúsenosti negatívne. To je pomerne častý dôvod, prečo dnes IoT projekty zlyhávajú.

Niet pochýb, že internet vecí sa ukázal ako veľmi vhodný pre rozvoj automatizácie, zdravotníckych služieb, poľnohospodárstva či priemyselnej výroby. Ale stále má veľa výziev, ktoré si vyžadujú veľkú pozornosť. Spotrebitelia sa musia naučiť používať zložité zariadenia a mali by si byť istí, že firmy nezneužijú ich dôveru. Bezpečnosť IoT sa musí posilniť, aby ho používatelia mohli využívať bez váhania a strachu zo straty údajov. Všetky spomenuté problémy sú pre ďalší rozvoj IoT veľkou výzvou.

Tri piliere internetu vecí

Priemyselný internet vecí:

Zahŕňa všetky zariadenia alebo senzory používané v odvetviach, ako sú elektromery, monitory potrubí, roboty a mnoho ďalších priemyselných zariadení, ktoré sú pripojené k internetu.

Komerčný internet vecí:

Táto kategória zahŕňa všetky zariadenia lekárskeho priemyslu, sledovacie zariadenia a kontroly zásob.

IoT pre spotrebiteľov:

Zahŕňa všetky zariadenia používané spotrebiteľmi, ako sú mobilné telefóny, inteligentné hodinky, domáce spotrebiče, ktoré sú prepojené ako notebooky, a rôzne typy informačných systémov.

Internet vecí čelí mnohým problémom týkajúcim sa spoločnosti, ktoré sa ukazujú ako pre ňu veľkou výzvou. Spoločnosti na nich pracujú, ale stále majú nasledujúce problémy:

Zákazníci často menia svoje požiadavky, takže IoT ich musí splniť

Nové zariadenia pribúdajú postupne, takže je potrebný čas

Vymýšľanie nových vecí a integrácia predchádzajúcich s novými si vyžaduje úsilie a peniaze

Používatelia rastú každým dňom. IoT teda musí riešiť všetky z nich.

Tieto problémy môžu používateľov sklamať a nemusia si tieto produkty kúpiť

Používatelia nemajú o týchto zariadeniach žiadne úplné znalosti. Ak je teda rozhranie zložité, zastaví to rast produktu