Jeho jednoduchý a ľahko zapamätateľný kód sa opiera o rovnaké tri slová, aké definovali environmentálne hnutie v 80. a 90. rokoch: znížiť, znovu použiť, recyklovať. Neistá ekonomická situácia spôsobená koronakrízou núti EÚ prijímať nové nariadenia rýchlejšie ako zvyčajne, vrátane nariadení na zvýšenie miery recyklácie a recyklovaného obsahu a zákonov na zníženie množstva plastov na jedno použitie. Výsledkom je, že výrobcovia sami hľadajú riešenia, aby splnili sprísňujúce sa podmienky vopred a využili trhovú výhodu „zeleného“ prístupu u zákazníkov. Pre obaly, tvoriace veľkú časť nášho každodenného odpadu, to platí viac ako pre iné odvetvia.

Dizajn pre recykláciu

Viac recyklácie je, samozrejme, veľký pokrok. Otázkou je, ako dosiahnuť celkový pozitívny vplyv na životné prostredie a ekonomiku. Aby totiž bolo možné recyklovať, spotrebiteľské obaly musia spĺňať dlhý zoznam požiadaviek (napr. separovateľnosť, čistota, označovanie a sfarbenie). Výrobcovia, ktorí sa snažia splniť tieto požiadavky, možno budú musieť pri výrobe obalov spotrebovať viac materiálu a energie, ako to robili doteraz.

Aj recyklácia niečo stojí

Navyše to, že obalový produkt je dnes navrhnutý na recykláciu, automaticky neznamená, že bude recyklovaný. A aj keď sa recykluje, environmentálna stopa sa nemusí zlepšiť. Väčšina recyklačných technológií v súčasnosti vyžaduje veľa energie a kvalita zhodnoteného materiálu je nižšia ako u pôvodného materiálu. Preto má environmentálne navrhnutý obal často menší čistý dopad na životné prostredie, ako ten pôvodný. A to neberieme do konečného súčtu menšie množstvo surovín, z ktorých môžu spaľovne získavať energiu.

Najprv obal, potom systém

Dizajn, zameraný na recykláciu je určite nevyhnutný pre budúce podnikanie, našu ekonomiku a ľudstvo samotné. Najprv však musíme zabezpečiť, aby sa recyklovateľnosť rovnala recyklácii, najlepšie v uzavretom systéme. Regulačné orgány by mali zosúladiť recyklačné kvóty (napr. miera recyklácie EÚ 75 % odpadu z obalov do roku 2030) s regionálnymi kapacitami a plánovať rozšírenie recyklačných tokov v koordinácii s týmito kvótami.

Chýba infraštruktúra

Prečo sa teda produkty určené na recykláciu stále nedajú recyklovať? Jednoduchá odpoveď je, že zatiaľ neexistuje infraštruktúra, ktorá by zvládla objem, ktorý vyprodukujeme, takže náš recyklovateľný odpad sa vyváža do juhovýchodnej Ázie. Na druhej strane sa infraštruktúra rozšíri, aby zvládla veľký objem len vtedy, ak bude k dispozícii dostatočné množstvo vysokokvalitného odpadu, ktorý sa dá recyklovať (napr. triediteľnosť atď.). Práve tu môže legislatíva prelomiť patovú situáciu. Súčasná legislatíva v EÚ a ňou ovplyvnená sa však postarala len o jeden koniec hodnotového reťazca – o recyklovateľnosť. Pokiaľ nebude samotná recyklácia stimulovaná a regulovaná, nesúlad bude mať aj naďalej za následok škodlivé environmentálne dopady.

Dizajn pre opätovné použitie

Opätovné použitie si vyžaduje, aby sme upustili od spôsobu, akým v súčasnosti narábame s obalmi – roztrhať, vyhodiť alebo recyklácia. Môže to tiež vyžadovať robustnejšie obalové materiály, ktoré musia vydržať čistenie a sterilizáciu. Musí mať tiež dobre vybudovanú infraštruktúru na zber, dopĺňanie a vracanie obalov do obehu. Pritom netreba vymýšľať vymyslené - nie je to tak dávno, čo existoval po celom svete (a celkom dobre fungoval) takýto uzavretý systém cirkulácie obalov pri predaji mlieka.

Znova a znova: ide to!

Znovupoužiteľné obaly sa v posledných rokoch začali šikovne využívať aj ako podporný marketingový nástroj v oblasti kozmetiky alebo čistiacich prostriedkov. Ich ekologický prínos je však nespochybniteľný. Prines si svoj obal sa stal konceptom novoznikajúcich predajných sietí, zameraných na environmentálne uvedomelú klientelu. A tej pribúda, najmä medzi mladými ľuďmi. Úspešný príklad predstavuje napríklad americká platforma Loop, ktorá od roku 2019 prevádzkuje predaj kozmetiky, potravín a ďalšieho spotrebného tovaru výhradne vo vratných obaloch. Pod heslom „nulový odpad“ vznikajú v menšej miere obchody s označením „Prines si svoj obal“ aj na Slovensku.

Nejde iba o obal

Hoci ide jednoznačne o pozitívny prínos k znižovaniu objemu odpadov, aj tento systém má svoje riziká. Napríklad ak ťažšie a objemnejšie materiály určené na opätovné použitie majú horší vplyv na životné prostredie, než aký kompenzuje ich opätovné použitie. Inými slovami, nikdy by sme nemali skúmať vplyvy obalov izolovane, ale komplexne, s prístupom systémového myslenia.

Chce to komplexný prístup

Nedávna skríningová štúdia odhalila, že súčasná verzia opakovane použiteľného polyetyléntereftalátového (PET) vrecka má na životné prostredie oveľa horší dopad ako jeho alternatíva na jedno použitie. Aby bola udržateľnejšia, museli by ste opakovane použiteľnú tašku použiť aspoň 50-krát. Výrobcovia by preto mali zabezpečiť, aby opätovné použitie bolo reálne v skutočnom prostredí zákazníka a aby toto správanie skutočne kompenzovalo akýkoľvek dodatočný vplyv zmien dizajnu materiálu. Výrobcovia musia tiež vypočítať dodatočný vplyv prepravy, umývania, dezinfekcie (možno aj sledovania) a opätovného plnenia týchto opakovane použiteľných nádob.

Bioplasty namiesto plastov

Ďalší silnejúci trend je širšie používanie bioplastov ako náhrady plastov na báze fosílnych palív. Ľudia majú tendenciu prirovnávať bioplasty k biodegradovateľným alebo kompostovateľným, ale tie nie sú nevyhnutne ani jedným z nich. Zatiaľ čo bioplasty sú určite zaujímavé náhrady (v mnohých svojich fyzikálnych a technických vlastnostiach identické s ich fosílnymi náprotivkami), ich používanie môže len posunúť environmentálnu záťaž znížením uhlíkovej stopy a zároveň zvýšením acidifikácie, vodnej stopy alebo iných environmentálnych vplyvov.

Bio nie je všeliek

Musíme mať tiež na pamäti, že zavedenie bioplastov môže problém s plastmi len zmierniť, nie vyriešiť. Použité bioplastové vrecko môže stále udusiť veľryby a iné morské živočíchy. Okrem presunu bremena máme aj problém so zásobovaním. Ako môžeme vypestovať dostatok surovín potrebných na nahradenie obalových produktov z fosílnych palív bioplastmi? Jedinou cestou je zvýšiť poľnohospodársku produkciu cukrovej trstiny alebo iných surovín, ktoré konkurujú produkcii potravín. Odlesňovanie s cieľom získať viac poľnohospodárskej pôdy určite nie je udržateľné riešenie. A dokonca ani s bioplastmi nevyriešime všeobecný problém tokov odpadu na konci životnosti.

Zmenšiť alebo odstrániť obal

Zmenšenie a v konečnom dôsledku odstraňovanie obalov z produktov, napríklad z veľkoobjemových potravín, je lukratívny spôsob, ako minimalizovať objem materiálov v obehu a v konečnom dôsledku aj vplyv obalov na životné prostredie. Ako sa však krásne ukázalo na dnes už známom príklade uhorky balenej v zmršťovacej fólii, nemali by sme pri hodnotení vplyvu na životné prostredie vylučovať účel balenia. Ak obal nesplní svoj primárny účel, ktorým je ochrana kvality produktu, produkt môže skončiť ako odpad. A ten má negatívny dopad na životné prostredie oveľa vyšší ako dopad obalového materiálu, ktorému sa vyhýbame.

Prechod na mono-materiály

Laminované a kompozitné obaly z viacerých materiálov predstavujú jednu z najväčších prekážok dosiahnutia recyklovateľnosti (nie recyklácie samotnej, pre ktorú je najväčší problém zber a infraštruktúra). Výrobcovia preto vynakladajú značné úsilie na prechod na balenie z jedného materiálu (vrátane laminátov). Rizikom je, že mono-materiálové riešenia môžu byť ťažšie alebo objemnejšie ako ich kompozitné alternatívy a môžu si vyžadovať ďalšie prísady.

Prenášanie záťaže nič nerieši

Dôvod je jednoduchý - firmy používajú hliníkové vrstvy v laminátoch kvôli ich izolačným vlastnostiam, ktoré – keď sú nahradené plastmi alebo papierom – vyžadujú hrubšie vrstvy a v konečnom dôsledku aj väčšiu hmotu. Výrobcovia by preto mali dôkladne analyzovať alternatívy, aby mohli garantovať, že pri rovnakej kvalite balenia monomateriálová alternatíva v skutočnosti nezvýši celkové vplyvy na životné prostredie alebo neprenesie záťaž z jedného vplyvu na životné prostredie na druhý.

Zvýšte množstvo recyklovaného obsahu

Vo Veľkej Británii nedávno zaviedli nariadenia, ktoré vyžadujú zvýšený recyklovaný obsah v obaloch. Ale dosiahnuť stanovený cieľ 30 % recyklovaného obsahu do roku 2030 nie je také jednoduché. V prvom rade recyklovaný obsah v obaloch ovplyvňuje ich kvalitu a môže si vyžadovať zvýšenie celkovej hmotnosti alebo ďalšiu vrstvu ochrany. Po druhé, recyklácia plastov je v súčasnosti obmedzená na približne päť cyklov, kým recykláty stratia potrebné materiálové vlastnosti. Je zrejmé, že to vedie k obmedzeniu dodávok, ktoré je spojené s nedostatkom miestnej recyklačnej infraštruktúry. Nemali by sme zabúdať ani na to, že recyklácia nesie so sebou svoju vlastnú environmentálnu záťaž z dôvodu energie a materiálov potrebných na tento proces.

Zákazník je kľúč

Aj keď je zákazník súčasťou procesu zmeny v mnohých vyššie uvedených iniciatívach, treba mu venovať osobitnú pozornosť. Značky, ktoré komunikujú a vzdelávajú svojich zákazníkov o tom, ako zodpovedne používať a likvidovať obaly, sú kľúčom k úspechu vo všetkých oblastiach. Tento pozitívny vývoj je našťastie na vzostupe. Jediné nebezpečenstvo spočíva v zľahčovaní prístupu a zjednodušovaní vysvetľovania, ktoré namiesto osvety môže viesť k zavádzaniu verejnosti.

Odvážne myslenie, pochopenie fungovania celého dodávateľského reťazca a adekvátny výskum a vývoj sú rozhodujúce pre vývoj trvalo udržateľného balenia. Vyvstane však otázka, ako vytvoríte udržateľnejšie riešenie, ak vás zároveň recyklačné kvóty nútia robiť opak? Ak politici vytvárajú nepremyslené a nedokonalé zákony, spomaľuje to nevyhnutný vývoj smerom k udržateľnejším obalom. Okrem regulovanej miery recyklácie potrebujeme povinné hodnotenie životného cyklu. Bez takýchto regulačných nástrojov riskujeme, že urobíme nesprávne rozhodnutia, ktoré len presunú bremeno a oddialia čas, keď sa priemysel bude musieť opäť komplexne zaoberať problémom odpadov z obalov.

Odpad z obalových materiálov v EÚ

— V roku 2019 dosiahol vyprodukovaný odpad z obalov 177,4 kg na obyvateľa v EÚ. — Toto množstvo sa pohybovalo medzi 74,0 kg na obyvateľa v Chorvátsku a 228,0 kg na obyvateľa v Írsku.

— Najväčší podiel na odpade z obalov v roku 2019 mal papier a lepenka (40,6 %), potom plast (19,4 %), sklo (19,2 %), drevo (15,6 %) a kov (5,0 %).

— V roku 2019 bol celkový objem vyprodukovaných obalových odpadov 79,3 milióna ton, čo je nárast o 2,4 % v porovnaní s rokom 2018.

— Celkové množstvo vyprodukovaných obalových materiálov vzrástlo od roku 2009 do roku 2019 o 13,3 milióna ton (+20,1 %).

— Miera recyklácie odpadov z obalov sa zvýšila zo 62,6 % v roku 2009 na 64,8 % v roku 2019