V roku 2017 hutníctvo na Slovensku vykázalo tržby takmer deväť miliárd eur, čo bolo o 19 percent viac ako rok predtým. Darilo sa najmä na zahraničných trhoch, keďže až tri štvrtiny produkcie smerovali do cudziny. Vývoj vo svete navyše signalizoval, že tento trend by mal pokračovať. Dnes je však situácia úplne opačná a naši hutníci bojujú o prežitie.

V časoch prosperity sa pridaná hodnota v tomto odvetví medziročne zvýšila až o 18 percent, čím prekonala všetky ostatné odvetvia vrátane automobilového priemyslu. Za úspechom odvetvia stálo najmä to, že sa zvýšila cena ocele, prijali sa opatrenia na zníženie dovozu vybraných oceľových výrobkov za dumpingové ceny a tiež to, že sa oživil dopyt po oceľových produktoch.

Rizikový rast

Napriek tomu sa už na obzore objavovali varovné mraky v podobe nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily či rekordných nárastov cien elektrickej energie. Ďalšie vážne hrozby predstavovali globálna nadprodukcia ocele, nedostatočný manažment výrobných kapacít, nestálosť cien ocele a železnej rudy, pokles dopytu v Číne, regulačné opatrenia, či silnejúce protekcionistické opatrenia na kľúčových trhoch. Hutnícky priemysel sa preto podľa názoru odborníkov radil medzi najrizikovejšie priemyselné sektory.

Namiesto vzostupu pokles

Rizikové faktory začali postupne negatívne ovplyvňovať celé odvetvie ešte pred vypuknutím koronakrízy. Najväčší slovenský hutnícky podnik, U.S. Steel Košice, sa v roku 2019 prepadol do straty 78 miliónov eur, pričom rok predtým ukončil hospodárenie so ziskom 89 miliónov eur. Výrazné zhoršenie finančného výsledku bolo podľa predstaviteľov spoločnosti spôsobené hlavne zhoršujúcim sa dopytom po oceliarskych výrobkoch a súčasným poklesom výrobného sektora v Európskej únii. Bezprecedentná situácia spojená s pandémiou a jej dopady na oceliarsky priemysel a oceľ spracujúce sektory, najmä výrobu automobilov a stavebníctvo, situáciu ešte dramaticky zhoršili.

Uťahovanie opaskov

Konkrétne dôsledky pre košického oceliarskeho giganta sú drastické. Ešte v polovici roka 2019 došlo k dočasnej odstávke vysokej pece č. 2, potom prišlo oznámenie o znížení pracovnej sily o 2500 zamestnancov v priebehu troch rokov, v auguste spoločnosť dokončila predaj závodu na výrobu radiátorov. Niekoľko mesiacov pracovali v skrátenom pracovnom režime, po roku od oznámenia výstavby novej dynamo linky firma ohlásila odklad tejto investície.

Vonkajšie prekážky

Tieto opatrenia boli vynútené zhoršenými podmienkami na trhu s oceľou, vysokými cenami za nerastné suroviny a energie a najmä pokračujúcim masívnym importom ocele z krajín mimo Európskej únie, v ktorých sú výrobcovia zvýhodňovaní štátnymi dotáciami, neprispievajú na ochranu globálneho ovzdušia a svojimi cenami poškodzujú férové trhové podmienky.

Nerovná súťaž

Hutníci v Európskej únii už dlhé roky volajú po ochrane pred lacným dovozom kovových materiálov z krajín, kde zlievarne a oceliarne nemusia dodržiavať také prísne regulačné a emisné opatrenia a zároveň majú k dispozícii lacnejšiu elektrickú energiu a plyn. Ako uviedol prezident prezident U.S. Steel Košice, s.r.o. James E. Bruno „európski politici a politici v jednotlivých štátoch musia chápať, že sme na historickej križovatke, keď ďalšia cesta môže viesť k rozvoju alebo krvácaniu priemyslu. Stále existujú riešenia a opatrenia, ktoré sú čiastočne v rukách vlád. Priemysel dlho upozorňuje na nerovnosť podmienok pre výrobcov z EÚ a mimo EÚ. Keďže k náprave zatiaľ nedošlo, musíme konať a chrániť našu budúcnosť.“ 

Zamestnanosť v ohrození

„Musíme pritom zobrať do úvahy, že každé pracovné miesto v hutníckom priemysle vytvára ďalších viac ako sedem nepriamych pracovných miest v iných odvetviach. Sú lokalizované práve v regiónoch, kde sa produkuje oceľ,“ pripomenul Jim Bruno: „Osobitne pre tieto regióny, tak úzko zviazané s priemyslom, môže súčasná situácia s neférovými importami a dodatočnými nákladmi vytvoriť obrovský sociálny problém. Cítime zodpovednosť za našich zamestnancov, za ich rodiny a celé komunity, ktoré sú závislé na kondícii oceliarstva.“ Európsky oceliarsky priemysel priamo zamestnáva 330 tisíc ľudí.

Nešťastné povolenky CO2

Potreba znižovať uhlíkové emisie sa hutníctva týka azda najviac zo všetkých priemselných odvetví. Pri spracovaní surovín pre výrobu kovov sa používajú veľmi vysoké teploty, čo okrem extrémnych nárokov na energiu predstavuje i masívne emisie CO2. Z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno ekonomických rizík vyplýva, že najväčšími znečisťovateľmi životného prostredia v SR sú spoločnosti pôsobiace v hutníckom priemysle. Celkovo pochádzalo v roku 2019 z hutníckeho priemyslu 85,5 percenta všetkých emisií oxidu uhoľnatého (CO).

Kto znečisťuje, musí platiť

Vôbec najväčším znečisťovateľom je spoločnosť U.S. Steel Košice, ktorá podľa analýzy vyprodukovala v roku 2019 vyše 65 tisíc ton oxidu uhoľnatého, čo je viac ako štvornásobok oproti druhému najväčšiemu znečisťovateľovi, ktorým je rovnako hutnícka spoločnosť Slovalco (vyše 15 500 ton). Za každú vyprodukovanú tonu uhlíkových emisií však musia ich producenti v Európskej únii tvrdo zaplatiť formou tzv. povoleniek alebo emisných kvót na každý rok. Keďže sú voľne obchodovateľné, ich cenu určuje trh a do hry sa zapájajú obchodníci s cieľom lacno kúpiť a draho predať.

Iný kraj, iný mrav...

Keďže pri výrobe jednej tony ocele vzniká približne 1,8 tony emisií CO2, musí výrobca do jej ceny zakalkulovať pri cene povolenky 25 eur za tonu CO2 (v roku 2019) ďalších asi 45 eur. Tento poplatok, v podstate pokutu za znečisťovanie, konkurenčné firmy v Ázii platiť nemusia. Naviac, ceny povoleniek v posledných rokoch a hlavne mesiacoch niekoľkonásobne narástli, čo spolu s explozívnym nárastom cien energií pôsobí na celú oblasť hutníctva v Európe doslova likvidačne. A k tomu musíme prirátať koronové patálie so zamestnancami a dlhotrvajúce výpadky v automobilovej produkcii pre nedostatok čipov.

Priemysel na rázcestí

Ako na Dni oceliarov v Bruseli uviedol Geert Van Poelvoorde, prezident Európskeho združenia výrobcov ocele EUROFER, európske opatrenia na znižovanie emisií majú potenciál vymazať celé európske oceliarstvo. „Dnes sa náš európsky oceliarsky priemysel nachádza na rázcestí, hľadí na viacero smerov, ktorými by sme mohli pokračovať. V tomto momente nie je jasné, ktorým smerom sa uberieme, pretože čelíme zložitým geopolitickým, ekonomickým a environmentálnym nástrahám.“

Spoločná záležitosť

K téme znižovania uhlíkovej stopy prezident Van Poelvoorde povedal: „Pre oceliarov existuje niekoľko možných ciest znižovania uhlíkovej stopy a momentálne sa v niekoľkých oceliarňach testuje zopár spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa. Avšak financovanie týchto projektov by malo byť zabezpečené z rôznych zdrojov: európsky oceliarsky sektor nemôže sám znášať náklady na zníženie uhlíkových emisií, tie si vyžadujú masívne investície a spoluprácu so všetkými akcionármi.“

Tvrdé dopady

Momentálna situácia s cenami povoleniek CO2, ktoré sa v systéme EU ETS už vyšplhali cez hranicu 60 eur za tonu a explozívne sa zvyšujúce ceny energií však nútia hutníkov okamžite reagovať. Druhý najväčší hutnícky podnik na Slovensku, hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom uvažuje o drastickom obmedzení či dokonca celkovom zastavení výroby. Ďalší silný hutnícky podnik, Oravské ferozliatinárske závody, bol začiatkom októbra nútený odstaviť štyri zo svojich siedmich taviacich pecí v Oravskom Podzámku.

Likvidačná elektrina

Dôvodom je skokový nárast ceny elektrickej energie na komoditných burzách, ktorá prekročila sumu 300 eur za megawatthodinu. Viac ako šesťnásobný nárast ceny elektrickej energie počas 12 mesiacov je pre energeticky vysoko náročnú výrobu ferozliatin likvidačný. Pritom ešte v lete využívala fabrika svoju celkovú výrobnú kapacitu na takmer 100 %. Na štátnych účtoch v dôsledku rastu cien už pribudlo vyše 826 miliónov eur za predaj povoleniek – nebolo by účelné použiť časť týchto peňazí na pomoc odvetviu, ktoré tvorí chrbtovú časť našej ekonomiky?

TOP 10 svetových výrobcov zliatín:

rozdiel 2018 -2019

 

 1. Čína  48 750 000 t  -1.22%
 2. India  11 491 810 t  -14.17%
 3. USA  11 305 302 t  + 5,1%
 4. Japonsko  5 275 700 t  - 5.38%
 5. Nemecko  4 951 011 t  - 8.87% 
 6. Rusko  4 200 000 t  -
 7. Mexiko  2 855 650 t  - 1.85%
 8. Južná Kórea 2 380 200 t
 
 - 5.43%
 9. Turecko  2 314 245 t
 
 + 2.6%
 10. Brazília 2 288 889 t  + 0.24%