Podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov sa v porovnaní s minulým rokom veľmi nezmenil. Pozitívnym signálom pre domácich výrobcov je pokles produktov privátnych značiek až o 4 percentuálne body (p.b.).

Obidve zistenia sú výsledkom prieskumu o zastúpení domácich potravín, ako aj produktov privátnych značiek, ktorý zrealizovala agentúra GfK Slovakia pre PKS na vzorke 360 predajní.

V porovnaní s rokom 2013 sa znížil podiel domácich potravín na pultoch o 0,6 p.b. Jedným zo zistení je aj medziročný pokles privátnych značiek, teda potravín, ktoré predávajú obchodné reťazce pod svojimi značkami. Kým v roku 2013 bol podiel privátnych značiek na Slovensku 23 %, tento rok je to len 19 %.

„Trend v podiele vystavených domácich potravín na pultoch je už niekoľko rokov klesajúci, čo samozrejme nie je dobré ani pre výrobcov, ani pre slovenskú ekonomiku. Zmiernenie medziročného poklesu možno pripísať Iniciatíve na podporu ekonomiky Slovenska, ktorú v decembri minulého roka podpísali ZOCR SR, PKS a ich členovia,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS.

Celkový podiel domácich potravín v roku 2014 dosiahol hodnotu 43 %, čo je oproti minulému roku pokles o 0,6 p.b. Pri hodnotení jednotlivých krajov podiel slovenských potravín klesol na pultoch ako v Bratislavskom, tak aj Trnavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji, avšak v Banskobystrickom, Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji stúpol. Pozitívne sa to prejavilo napr. pri víne (zo 48 % na 51 %), mlieku (zo 62 % na 64 %), párkoch (z 57 % na 67 %), saláme (zo 40 % na 58 %) či šunke (zo 47 % na 55 %). Najslabšie zastúpenie domácich potravín nájdeme v predajniach Lidl, v ktorých medziročne kleslo zastúpenie domácich produktov o 2 p.b. Pokles z 18 % na 16 % predstavuje medziročný pokles až o 11,2 %. Naopak, najviac slovenských potravín nájdeme už tradične v predajniach COOP Jednota (62 %) a CBA (56 %).

„Dlhodobý klesajúci trend podielu slovenských potravín na pultoch predajní potravinári nevnímajú pozitívne. Zároveň si uvedomujú, že tento dlhodobý trend nie je vôbec jednoduché zastaviť a zvrátiť. Veríme však, že poklesom o 0,6 % sme sa dostali do fázy stabilizovania slovenských potravín na trhu. Rozbehnutý nákladný vlak sa dá zastaviť len veľmi ťažko. Preto nie sú na mieste netrpezlivé očakávania. Tak ako sa ZOCR SR a PKS spolu s členmi zaviazali podpisom na spoluprácu v záujme podpory slovenskej ekonomiky, v ďalšom období očakávame priaznivý vývoj podobne ako vo vývoji podielu privátnych značiek,“ povedal Jozef Špirko, člen Predstavenstva PKS.

PKS monitoruje podiel domácich potravín už od roku 2011. Okrem znižujúceho podielu slovenských potravín PKS dlhodobo kritizuje vysoký podiel privátnych značiek na regáloch našich predajní.

„Vývojový trend v privátnych značkách nás potešil. Obchodníci v menšej miere ponúkajú privátne značky, čo je určite pozitívny krok nielen smerom k výrobcom, ale aj spotrebiteľom. Verím, že iniciatíva prinesie v budúcnosti obom stranám ďalšie pozitívne výsledky,“ povedal Daniel Poturnay a dodáva: „Privátne značky profitujú na dobrom mene výrobcov, likvidujú tradičnú komunikáciu medzi výrobcom a spotrebiteľom, napomáhajú znižovaniu ako bezpečnosti potravín, tak aj rozmachu podvodných praktík.“

Privátne výrobky sú najviac zastúpené pri mlieku, konzervovaných výrobkoch a olejoch, najmenej pri liehovinách, pive či víne. V hypermarketoch klesol podiel privátnych značiek o 5 p.b., teda z 22 % na 17 %. V prípade Tesca sa zastúpenie privátnych značiek znížilo o 8 p.b. (z 22 % na 14 %), v Bille o 11 p.b. (z 24 % na 13 %). Pokles privátnych značiek bol zaznamenaný vo väčšine obchodných reťazcov ako v COOP Jednota, CBA, Kaufland. Opačný trend bol zaznamenaný len v predajniach obchodnej siete Lidl, v ktorých dosiahol podiel privátnych značiek až 46 % a medziročne tak stúpol o 11 p.b., čiže takmer o jednu tretinu. Najvýraznejšie sa znížil podiel privátnych značiek v Bratislavskom kraji z 33 % na 19 %, medzi ročne teda takmer až o jednu polovicu.

Za nevyhnutný predpoklad zastavenia úpadku potravinárskeho priemyslu na Slovensku a zvýšenie jeho konkurencieschopnosti považujú potravinári podporu a zlepšenie podnikateľského prostredia zo strany štátu. To si vyžaduje napr. aj zvýšenie investícií do vedy a výskumu. Kým v Dánsku štát investuje do výskumu a vývoja potravinárskeho priemyslu 9,6 € na obyvateľa, na Slovensku len 0,3 €. PKS víta ambíciu vlády zakotvenú
v programovom vyhlásení vlády podporiť domáci potravinársky priemysel, ale zdôrazňuje potrebu jej napĺňania.

„Bez investícií do inovácií a do výskumu sa nám klesajúci trend v potravinárstve zastaviť nepodarí. Ak chceme byť konkurencieschopnou krajinou, našu pozíciu v porovnaní s vyspelými krajinami môžu vylepšiť iba nové technológie a nové výrobky. Ak v tomto úsilí rezignujeme, na Slovensku pochováme potravinárstvo a staneme sa agrárnou krajinou, čo by sme nemali pripustiť,“ dodáva Daniel Poturnay.

Spracovala – red – podľa: TS PKS