Dôležitý míľnik na ceste zbavovania sa peňazí prišiel už v roku 1971, kedy FED zrušil krytie amerického dolára zlatom. Už dávno predtým sa vo svete vyskytlo množstvo prípadov, keď si zbedačené štáty tlačili ďalšie a ďalšie bankovky ako lístky do divadla. V inflačnej špirále nakoniec nemali hodnotu ani papiera, na ktorom boli vytlačené – neboli totiž kryté žiadnou reálnou hodnotou. Americký dolár bol však ako referenčná mena vždy pevnou pôdou pod nohami, s ktorou sa každý porovnával. Jeho odpútanie sa od zlata, ktorým bol krytý, však okrem šoku prinieslo vo svete financií obrovské zmeny.
Nástup nehmotných hodnôt
Krytie peňazí prestalo byť štandardom a hoci všetky meny viac či menej podliehali regulačným pravidlám, istotu už nemal nikto. S nástupom počítačov, globálnych sietí a uvoľnením burzového dohľadu v USA v 90. rokoch minulého storočia sa otvoril priestor pre digitálne peniaze. Presnejšie, namiesto čísiel na bankovkách nastúpili čísla v počítačoch. Výsledkom je, že dnes je na svete v obehu až 95% digitálnych peňazí – teda takých, ktoré neexistujú vo fyzickej podobe. Ako ukázala finančná kríza v roku 2008, ustrážiť pohyb obrovského množstva digitálnych peňazí je takmer nemožné. Už v tom čase bolo totiž v obehu štyridsaťkrát viac digitálnych ako papierových peňazí.
Mobil namiesto peňaženky
Prechod digitálneho sveta na digitálne peniaze je logický a netreba ho vnímať negatívne. Svoje financie môžeme spravovať z počítačov, mobilov, cez platobné karty, môžeme pohodlne nakupovať cez internet – viete si dnes predstaviť napríklad nákup z čínskeho Wishu, ak by sme museli platiť iba bankovkami? Ešte väčšiu úľavu znamená používanie digitálnych peňazí pre celú ekonomiku, od výroby cez dopravu až po obchod a služby. Pochopiteľne, takýto výrazný posun finančného systému si vyžaduje vybavenie patričnými zariadeniami čo najväčšieho počtu ľudí, a to i v zaostalejších častiach sveta. Našťastie, stále dostupnejšia počítačová a mobilná technika pomaly ale iste stiera rozdiely rôznych svetov.
Sci-fi alebo horor?
Zatiaľ čo sa veľká časť sveta na digitalizáciu iba pripravuje, v rozvinutých krajinách sa už skúšajú ďalšie futuristické riešenia. Napríklad vo Švédsku, ktoré je priekopníkom v zbavovaní sa papierových peňazí, už experimentálne ponúkajú ľuďom voperovateľný multifunkčný elektronický čip. Okrem identifikácie, lokalizácie, uchovania zdravotných záznamov či komunikácie umožní nositeľovi bezhotovostné platenie v prevádzkach s príslušným terminálom. Budúcnosť je jasná – už nebudeme potrebovať ani platobné karty, ani mobily. Otázkou zostáva, do akej miery sa takýto sci-fi model dokáže presadiť.
Digitálna Európa
Bez ohľadu na budúcnosť, digitálna mena naďalej postupuje a získava si stále pevnejšiu pôdu pod nohami. V polovici minulého roka oznámila svoj zámer zaviesť digitálne euro aj Európska únia, keď Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) rozhodla o začatí dvojročnej fázy posudzovania projektu digitálneho eura. Dizajn bude založený na preferenciách používateľov a technických radách obchodníkov a sprostredkovateľov. Ako uviedla prezidentka ECB Christine Lagardeová, „naším cieľom je zabezpečiť, aby v digitálnom veku mali občania a firmy aj naďalej prístup k najbezpečnejšej forme peňazí, k peniazom centrálnej banky."
Ako to má fungovať?
Cieľom posudzovacej fázy je vyriešiť kľúčové otázky týkajúce sa dizajnu a distribúcie. Digitálne euro musí byť schopné uspokojiť potreby Európanov a zároveň pomáhať predchádzať nezákonným činnostiam a predchádzať akémukoľvek nežiaducemu vplyvu na finančnú stabilitu a menovú politiku. V každom prípade by digitálne euro hotovosť dopĺňalo, nie nahradzovalo. Počas posudzovania budú odborníci skúmať prípady použitia, ktoré by malo digitálne euro prednostne poskytovať, aby splnilo svoje ciele: bezrizikovú, dostupnú a efektívnu formu digitálnych peňazí centrálnej banky.
Prvé kroky sú za nami
Fáza posudzovania bude ťažiť z experimentálnej práce vykonanej ECB a národnými centrálnymi bankami eurozóny za posledných deväť mesiacov, do ktorej sa zapojili účastníci z akademickej obce a súkromného sektora. Experimenty sa uskutočnili v týchto štyroch oblastiach: digitálna účtovná kniha eura; súkromie a boj proti praniu špinavých peňazí; limity na digitálne euro v obehu; prístup koncového používateľa bez pripojenia k internetu a uľahčenie inkluzívnosti pomocou vhodných zariadení. Neboli identifikované žiadne veľké technické prekážky žiadnej z posudzovaných možností návrhu.
Zelená alternatíva
Okamžité zúčtovanie platieb Eurosystému TARGET (TIPS) a alternatívy, ako je blockchain, dokázali spracovať viac ako 40 000 transakcií za sekundu. Experimenty tiež naznačili, že sú možné architektúry kombinujúce centralizované a decentralizované prvky. Podľa týchto experimentov by základná digitálna infraštruktúra eura bola šetrná k životnému prostrediu. Pre testované architektúry bol výkon použitý na spustenie desiatok tisíc transakcií za sekundu zanedbateľný v porovnaní so spotrebou energie kryptoaktív, ako je bitcoin.
Digitálne verzus virtuálne
Od digitálnych peňazí je už iba krok k virtuálnym menám. Na rozdiel od bežných peňazí sa spoliehajú na systém dôvery a nevydávajú ich centrálna banka alebo iný bankový orgán. Okolo pojmov virtuálne peniaze a digitálne peniaze existuje veľa nejasností. Keď hovoríme o digitálnych peniazoch, týka sa to tradičného finančného systému. Virtuálne peniaze pôvodne označovali len meny, ktoré nežili v reálnom svete a vymieňali sa iba online (zvyčajne v herných systémoch). V neskoršej fáze sa začali rozširovať do fyzického sveta a zotreli hranicu medzi virtuálnymi a digitálnymi peniazmi.
Kryptomenám vládne bitcoin
V súčasnosti existuje na svete veľa virtuálnych mien a každá z nich má svoj vlastný spôsob fungovania. Väčšina z nich sú kryptomeny (digitálne meny, v ktorých sa používajú šifrovacie techniky). Každá virtuálna mena má svojich vlastných zakladateľov, svoje algoritmy a rôznu úroveň anonymity. Všetky majú spoločné to, že majú nízky vek. Napríklad bitcoin, najviac „usadená“ mena, ktorá je stále najdôležitejšia z hľadiska trhovej kapitalizácie a popularity, bola vytvorená v roku 2009. Bitcoin dnes stále predstavuje približne 90 % (asi 4,8 miliardy USD z 5,3 miliardy USD) celkovej trhovej kapitalizácie, ktorá pozostáva z viac ako 650 virtuálnych mien.
Majú svoje výhody
Bitcoin využíva technológiu peer-to-peer, spracovanie a míňanie bitcoinov prebieha kolektívne prostredníctvom siete. Každá platba je zašifrovaná jedinečným tajným kľúčom a posiela sa z jednej adresy na druhú cez blockchain, čo je decentralizovaný verejný register, ktorý sleduje bitcoiny každého. Ťažiari pri každom bitcoine overujú, či osoba, ktorá peniaze posiela, je skutočne vlastníkom peňazí a každý bitcoin raz pošle jeho vlastník. Je to veľmi pohodlný spôsob prevodu peňazí po celom svete bez toho, aby ste museli prejsť cez sprostredkovateľa.
Bezpečnejšie ako peniaze?
Hoci virtuálne meny spočiatku narážali na odpor či dokonca posmech klasickéo finančného sveta, dnes ich berú vážne prakticky všetky bankové domy. Zástancovia rizikového kapitálu tvrdia, že regulačné orgány v posledných rokoch a najmä počas finančnej krízy nedokázali ochrániť spotrebiteľov. Využitím virtuálnej meny by bezpečnosť vo finančných systémoch bola zodpovednosťou každého zákazníka za jeho vlastné platby.
Technológia ako mena
S dnešnou trhovou kapitalizáciou len 5,3 miliardy USD nemôžeme očakávať, že virtuálne meny skutočne v nasledujúcich rokoch narušia tradičný finančný systém.
Odborníci sú však presvedčení, že tieto meny budú znamenať začiatok novej éry, v ktorej technológia ako mena postupne zaujme svoje miesto v tradičnom platobnom prostredí. Virtuálne meny ponúkajú alternatívu pre (okamžité) platby a ukazujú nové technológie, ako je Blockchain – banky a finančné technológie sa budú musieť poobzerať po virtuálnej alternatíve a rozhodnúť sa, aby nezmeškali vlak.
Peniaze sa lúčia so zlatom
Zlato sa ukazuje ako jasný víťaz v „bitke“ proti nekrytým menám, ktoré za posledných 20 rokov výrazne stratili na hodnote voči drahému kovu. Z grafu jasne vidno, že najviac bol zasiahnutý ruský rubeľ, ktorý oproti zlatu stratil takmer 95 % svojej hodnoty. Švajčiarsky frank sa držal o čosi lepšie a devalvoval „iba“ o približne 70 % voči zlatu. Ostatné meny klesali viac-menej rovnako a stratili približne 80 % svojej hodnoty.
Vývoj hodnoty jednotlivých mien k jednej unci zlata
- americký dolár
- libra šterlingov
- švajčiarsky frank
- zlato
- euro
- austrálsky dolár
- singapúrsky dolár
- jen
- rubeľ
- komodity
Zdroj: Gold Avenue