Nedostatok pracovníkov v oblasti cestovného ruchu sa po oživení turizmu dal očakávať. Už menej sa dali očakávať ďalšie negatívne pôsobiace faktory ako stúpajúce ceny energií, inflácia a s nimi i rastúci tlak na zvyšovanie miezd. Tento výbušný koktajl, komplikujúci život personalistom i manažérom firiem, nedokázal v Európe v oblasti pracovných síl neutralizovať ani zvýšený prílev utečencov z Ukrajiny.

Nervy od samého začiatku

Dovolenkári tento rok už pri rezervácii zájazdu pocítili dôsledky nedostatku personálu. V hoteloch a na letiskách to nevyzeralo oveľa lepšie. Hoteliérstvo, podobne ako celý cestovný ruch, musí v súčasnosti bojovať o každého zamestnanca. Niektoré cestovné kancelárie sú otvorené len obmedzene a sú horšie dostupné ako pred pandémiou. Príliš málo personálu pri registrácii, bezpečnostných kontrolách a manipulácii s batožinou vedie k častým zdržaniam na letiskách. V hoteloch sú recepcie často poddimenzované, prevádzky trpia nedostatkom upratovacieho personálu či prípravy a obsluhy pre raňajkovú službu. 

Ľudí jednoducho niet

Ak chcete večerať vonku, musíte sa pripraviť na fakt, že rezervácia stola sa stala zložitejšou, pretože reštaurácie zaviedli deň voľna navyše alebo prijímajú menej hostí, pretože nemajú dostatok kuchárov a čašníkov. „Nábor vhodných zamestnancov je jednou z najväčších súčasných výziev v tomto odvetví,“ hovorí Ingrid Hartgesová, generálna riaditeľka Nemeckej asociácie hotelov a reštaurácií (Dehoga). Podľa prieskumu zo začiatku júna takmer 60 percent firiem hľadalo kvalifikovaných pracovníkov na plný úväzok. Veľká núdza je však aj o kvalifikovaných pracovníkov na čiastočný úväzok, asistentov či brigádnikov.

 Každý chce to svoje...

Práca na zmeny, cez víkendy či sviatky v čase, keď si ľudia chcú konečne užívať voľný pohyb a slnko, nevonia každému a často ju nevyváži ani atraktívnejšia finančná ponuka – letiská napríklad vo vrcholnej sezóne ponúkali mesačný plat za desať dní práce bez akejkoľvek kvalifikácie. Napriek tomu museli letecké spoločnosti rušiť stovky letov. A, samozrejme, keď je núdza najvyššia, oplatí sa štrajkovať za vyššie platy. Šancu využili mnohí, okrem iného leteckí dispečeri v Chorvátsku či pozemný personál spoločnosti Lufthansa, ktorá v jeden prázdninový deň musela zrušiť vyše tisíc letov. Štrajkujúcich však ťažko možno viniť za vzniknutý chaos – desaťpercentná inflácia naprieč celou Európou im výrazne odkrojila z platov a kompenzácie vlád nestačili.

Istota je istota

Už pred pandémiou bolo ťažké nájsť dobrých pracovníkov v odvetví, ktoré od svojich zamestnancov vyžaduje veľa, ale nemá im čo ponúknuť, aspoň v peňažnom vyjadrení. Keď však cestovné kancelárie v karanténe vybavovali len storná, lety boli zrušené a hotely a reštaurácie museli zostať mesiace zatvorené, mnohí zamestnanci dali naveky zbohom krátkodobej práci a neistým perspektívam. Hľadali si nové zamestnanie a často si zvykli na pohodlnejšie pracovné podmienky. „Práve preto nemožno hľadať ľudí až vtedy, keď ich potrebujete - musíte ich hľadať neustále,“ tvrdí Robert Scharpf, vedúci oddelenia ľudských zdrojov na mníchovskom letisku, ktorému stále chýba sto ľudí pre manipuláciu s batožinami.

Dorast mieri inde

Zároveň sa len málo mladých odborníkov v súčasnosti rozhoduje pre kariéru v cestovnom ruchu s veľmi nízkou úrovňou nástupných platov. Veľa učňovských miest zostáva voľných. „Aj na univerzitách sa počet študentov prvého semestra v kurzoch cestovného ruchu v porovnaní s obdobím pred pandémiou znížil na polovicu,“ hovorí Harald Zeiss, profesor manažmentu cestovného ruchu a obchodnej správy na Harz University of Applied Sciences v nemeckom Wernigerode. Zdá sa, že kedysi prestížne odvetvie pohostinstva a cestovného ruchu stratilo svoj lesk.

Zasiahnuté destinácie

V krajinách, do značnej miery závislých od cestovného ruchu, sa spomínané problémy prejavujú najviditeľnejšie. Napríklad v Taliansku hľadali pred začiatkom sezóny do sektoru služieb cestovného ruchu až 350 tisíc pracovníkov! Hlavne kuchárov, čašníkov, recepčných. Niet pochýb o tom, že práca v pohostinstve je tu vyčerpávajúca a slabo platená. Ale skutočnosť, že rovnaký počet ľudí bol súčasne evidovaných ako nezamestnaných ukazuje, že v Taliansku sa niečo pokazilo. Vláda chce preto bližšie analyzovať nepodmienený základný príjem a podporu v nezamestnanosti. A nenabádať ľudí, aby radšej nič nerobili.

Problémy aj doma

S nedostatkom pracovných síl v sektore cestovného ruchu sa boria prakticky všetky tradičné dovolenkové destinácie ako Španielsko či Portugalsko, kde cestovný ruch pred pandémiou predstavoval 13 resp. 15 percent ekonomickej produkcie.  Španielsko pred začiatkom sezóny hlásilo až 200 tisíc voľných miest... Ale rovnaký problém už dlhé roky trápi aj Slovensko. Ide najmä o kvalifikovaný personál ako sú kuchári a čašníci. Navyše, ak sa aj nájdu, nemajú problém zamestnať sa povedzme v susednom Rakúsku, kde dostanú podstatne vyšší plat ako u nás. Firmy a Zväz cestovného ruchu na tento problém upozorňujú dlhodobo – zhoršenie situácie v dôsledku pandémie či súčasného zdražovania spôsobilo, že veľa prevádzok bolo nútených obmedziť prevádzkovú dobu alebo znížiť kapacitu.

Špirála smeruje dolu

Podľa údajov slovenskej Asociácie hotelov a reštaurácií (AHRS) odišlo do začiatku tohto leta zo sektora vyše 40 tisíc zamestnancov, čo predstavuje pokles o 36% v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Ešte horšie je, že väčšinou išlo o kvalifikovanú pracovnú silu, kuchárov a čašníkov, ktorí sa podľa prieskumu AHRS neplánujú do segmentu HORECA vrátiť späť. Podľa vyjadrenia asociácie s poklesom zamestnanosti sa znižovala aj priemerná mzda, ktorá tak v súčasnosti výrazne zaostáva za úrovňou priemernej mzdy na Slovensku.

Pomoc od štátu by prospela...

Hoci prílev odídencov z Ukrajiny pomohol trochu zlepšiť situáciu v slovenskom cestovnom ruchu, pred začiatkom tohtoročnej sezóny bolo v sektore stále neobsadených vyše 10 tisíc pracovných miest. Podľa prezidenta AHRS Mareka Harbuľáka by odvetviu najviac pomohlo zjednodušenie sezónneho zamestnávania. Hoteliéri považujú za nevyhnutné, aby úprava pracovnej legislatívy priniesla čiastočné zvýhodnenia v odvodovej oblasti a tým zatraktívnila zamestnávanie počas letnej a zimnej turistickej sezóny. Pripravenú zákonnú úpravu však parlament doteraz neprerokoval. Pomohlo by tiež zjednodušenie a zrýchlenie procesu získavania pracovných povolení pre záujemcov z iných krajín. Hoteliéri napríklad vyzývali vládu na otvorenie pracovného trhu pre Ukrajincov v sektore cestovného ruchu už v roku 2007!

Ako prilákať mladých?

Ďalšou z oblastí, ktorá by mohla pomôcť s obsadzovaním voľných pracovných miest, je podľa Harbuľáka duálne vzdelávanie. Gastroprevádzky a hotelové zariadenia sa pred príchodom pandémie do duálu aktívne zapájali, avšak neistota súvisiaca s pandémiou spôsobila, že záujem o duálne vzdelávanie v posledných dvoch rokoch dramaticky klesol. „Veríme, že návrat do normálneho fungovania, na aké sme boli zvyknutí pred pandémiou, pomôže aj opätovnému naštartovaniu duálneho vzdelávania,“ poznamenal Harbuľák.

Svetový cestovný ruch 2022 v číslach

Celosvetovo privítali turistické destinácie v prvom štvrťroku 2022 takmer trikrát toľko medzinárodných príchodov ako v rovnakom období roku 2021, pričom na čele oživenia sektora bola Európa.

  • od januára do marca 2022 zaznamenal medzinárodný cestovný ruch medziročný nárast o 182 %, pričom destinácie na celom svete privítali odhadom 117 miliónov medzinárodných príchodov v porovnaní so 41 miliónmi v prvom štvrťroku 2021.
  • počas prvého štvrťroka 2022 privítala Európa takmer štyrikrát viac medzinárodných príchodov (+280 %) ako v prvom štvrťroku 2021, čo bolo boli spôsobené silným vnútroregionálnym dopytom. Avšak príchody do Európy (aj Ameriky) boli stále o 43 % a 46 % pod úrovňou z roku 2019.
  • zo subregiónov vykázali najrýchlejšiu mieru oživenia karibská oblasť a južná stredomorská Európa. V oboch prípadoch sa počet príchodov zvýšil na takmer 75 % úrovne z roku 2019, pričom niektoré destinácie dosiahli alebo prekročili úroveň pred pandémiou.
  • zdá sa, že ruská ofenzíva na Ukrajinu mala zatiaľ na celkové výsledky iba obmedzený priamy vplyv a narúša cestovanie hlavne vo východnej Európe. Horšie sú ekonomické dôsledky konfliktu, najmä zvyšovanie cien energií, inflácia a narušenie medzinárodných dodávateľských reťazcov, spôsobujúce vyššie náklady na dopravu a ubytovanie.
  • podľa prieskumu takmer polovica manažérov cestovného ruchu očakáva návrat k úrovni roku 2019 už na budúci rok, 44% predpokladá dosiahnutie tohto stavu až v roku 2024.
  • do konca apríla medzinárodná letecká kapacita v Amerike, Afrike, Európe, severnom Atlantiku a na Strednom východe dosiahla alebo sa blíži k 80 % úrovne pred krízou a dopyt rastie.

Zdroj: UNWTO World Tourism Barometer