Redakcia - Zisk manažment //
Nové výzvy v procesoch dodávateľských reťazcov
V posledných rokoch svet čelí silným dopadom globálnej pandémie, ktorá spôsobila zmätok v medzinárodných dodávateľských reťazcoch. Od toaletného papiera či osobných ochranných prostriedkov až po počítačové čipy – náročným testom musel prejsť univerzálny model výroby just-in-time prakticky vo všetkých výrobných odvetviach. Mnohí odborníci práve v súvislosti s týmito novými výzvami spochybňujú účinnosť tejto nízkonákladovej a vysokorizikovej stratégie. Problémom pritom nie je ani tak krehkosť modelu just-in-time, ale skôr nedostatočná transparentnosť dodávateľského reťazca.
Podarí sa zastaviť súmrak výroby potravín na Slovensku?
V súvislosti s explozívnym nárastom cien potravín sa vo verejných diskusiách znova dostávajú do popredia otázky potravinovej sebestačnosti. Hneď na úvod však treba zdôrazniť, že tieto dve témy spolu súvisia iba okrajovo a ak niekto tvrdí, že keby sme si sami na Slovensku dorábali viac potravín, boli by lacnejšie – nie je to pravda. Jedna vec je totiž potraviny dopestovať, vyrobiť, a druhá zabezpečiť optimálne zásobovanie obyvateľov potravinami. Názory odborníkov sa rôznia a niektorí z nich dokonca tvrdia, že snahy o potravinovú sebestačnosť sú nezmysel.
Globálne posuny v produkcii sa prejavia i v obalových technológiách
Revolúcia, ktorú vyvolali dva megatrendy – udržateľnosť a digitalizácia – je v obalovom priemysle bezprecedentná. Počas niekoľkých posledných desaťročí sa svetový obalový priemysel tešil zo zdravého rastu a pandémia ešte viac prispela k jeho dôležitosti. K hlavným faktorom, ovplyvňujúcim smerovanie odvetvia, ako sú dramatický prechod k online nakupovaniu, zvýšená globálna regulácia odpadu z obalov a zrýchlenie obáv spotrebiteľov o udržateľnosť, pridala ďalší – dôraz na potravinovú bezpečnosť a hygienu.
Aké sú vyhliadky pre prechod na uhlíkovo neutrálne budovy?
Čo je vlastne uhlíkovo neutrálna budova? Je to budova, ktorej dizajn, konštrukcia a prevádzka neprispievajú k emisiám skleníkových plynov, spôsobujúcich zmenu klímy. V súčasnosti existuje v štátoch EÚ asi 131 miliónov budov, pričom 90% z nich sú domy určené na bývanie. Tento obrovský objem stavieb viaže v použitých materiáloch značné množstvá uhlíka, a stavba ďalších zanecháva v životnom prostredí výraznú uhlíkové stopu. Ako teda súvisí výstavba domov s dekarbonizačnými snahami Únie a cieľom nulových emisií uhlíka do roku 2050?
