Redakcia - Zisk manažment //
Aké strategické suroviny budú určovať našu ekonomickú budúcnosť?
Prechod od fosílnych palív k nízkouhlíkovým zdrojom znamená obrovský skok v dopyte po kovoch a iných komoditách. Podľa plánu Medzinárodnej energetickej agentúry Net-Zero sa musí podiel energie z obnoviteľných zdrojov do polovice storočia zvýšiť zo súčasných 10 % na 60 %, pričom má dominovať solárna, veterná a vodná energia. Nahradenie fosílnych palív nízkouhlíkovými technológiami si vyžiada osemnásobné zvýšenie investícií do obnoviteľnej energie, čo podľa názoru expertov Medzinárodného menového fondu (MFF) spôsobí „bezprecedentný dopyt po strategických materiáloch v nasledujúcich desaťročiach.“
Súmrak peňazí pokračuje: vrátime sa k zlatu alebo nás ovládnu čipy?
Svet financií sa vyvíja rovnako turbulentne ako svet počítačových technológií. Dôvod je ten, že oba sú navzájom stále tesnejšie prepojené. Odkedy sa začalo rozvíjať používanie globálnych počítačových sietí, boli banky vždy medzi prvými záujemcami. Výsledkom je dnešný stav digitálneho bankovníctva, kde reálne peniaze v ich fyzickej podobe nahradili čísla v počítačoch. Ako je to možné? Aký to má vplyv na hodnotu peňazí? A aký vývoj prinesie v tomto smere ešte viac digitalizovaná spoločnosť? Zdá sa, že klasickým minciam a bankovkám už definitívne odzvonilo. Posun hodnôt z peňaženiek do počítačov má svoju logiku.
Prines si vlastný obal – čaká nás budúcnosť z minulosti?
Najsilnejšie trendy v obalovom priemysle sa točia okolo obehového hospodárstva. Prečo? Prinajmenšom v Európskej únii je to spôsobené predovšetkým politickým tlakom a spotrebiteľským vnímaním obalov. Čína (a teraz aj India) zatvára svoje brány pred odpadom, environmentálne skupiny lobujú za zastavenie znečisťovania oceánov plastmi a EÚ naďalej posilňuje svoj protekcionizmus zdrojov. Tento vývoj je je jedným z dôvodov, prečo EÚ presadzuje prechod na obehové hospodárstvo.
Slovenské kúpeľníctvo ťaží z tradície i vernosti domácich klientov
Jeden zo vzácnych tromfov, ktorým dokáže Slovensko obohatiť ponuku domáceho i cestovného ruchu, sú naše kúpele. Spolu s Talianskom, Nemeckom a Českou republikou patríme medzi európske kúpeľné veľmoci – tu si treba uvedomiť, že štátom uznané a registrované kúpele sú niečo úplne iné, ako rekreačné kúpaliská či akvaparky s termálnou vodou. Slovenské kúpeľné zariadenia, ak chcú mať štatút liečebných kúpeľov, musia poskytovať kvalitnú medicínsku starostlivosť zameranú na rekonvalescenciu a rehabilitáciu s preukázateľnými zdravotnými benefitmi.
